Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(4)
Pohrebné klišé
Prší,
mokrá hlina odmieta
opustiť ruku
a zakryť hrob,
v ktorom bez nálady
vegetuje minulosť.
Budúcnosť si obzerá
plačúcu rodinu.
Rozmýšľa, prečo.
Vari nestačí kyslý dážď?
Akoby sa,
v záplave citov,
po rozume zľahla zem.
Prítomnosť má
zafúľané ruky,
ktoré odpudzujú
nastupujúcu generáciu
vykopávajúcu
ohlodanú minulosť,
aby sa stala
osudom zajtrajška.
Všetkých nás
zahrabe.
