Raj kveteny
Tam, kde vkĺzol zamat trávy
na cintorín bez otravy.
Tam chcel by som spočinúť
na lúčinách večných polí
zo stvolí...
Tam, kde hynú duše kvetov
na cmiteri bez nárekov.
Tam chcel by som spočinúť
kdesi v tôňach hebkých hrobov
z lupeňov...
Tam, kde šumia bôľne húšte
slobodné od zemskej pľúšte.
Tam chcel by som spočinúť
na lôžku pod tieňom rovín
z krovín...
Tam, kde pošlo stromov súcno
medzi ne sa vpletať vrúcno.
Tam chcel by som spočinúť
kdesi v hĺbke smrtnej hory
z kôry...
Tam, kde šíry Eden bylín
prekvitá – je stále živý.
Tam chcel by som spočinúť
kde nevstúpi svetská bieda,
beda!
Na tom mieste nepostoja
ľudské nohy – a ani ja...






