Písmo:
A-
|
A+
Rozprávka o tých dobrých
Vojakom sme prisúdili city,
pritom dobrý vojak nemá svedomie,
a tým sme sa odsúdili k prehre.
Na druhej strane sú samí dobrí vojaci,
ktorí chodia k psychiatrom iba preto,
aby pobili tých našich - zlých.
Život je boj a láska trofejou,
ktorá visí nad krbom,
zabudnutá víťazmi.
Chodíme po bojisku a nerozlišujeme
zbabelcov od hrdinov.
Prežijú obidve skupiny,
ale víťazia len tí najlepší
bezcitní násilníci,
ktorí do nás kopú, aby sme si
vykopali hroby.
Možno nám do nich hodia tie
nepotrebné krbové trofeje.
A my sa k nim schúlime,
až kým nás nepokryje hlina a
kamene nám neroztlčú srdcia
na padrť.
Želajú dobrú noc, veď
mreli šťastne, kým žili.
