Písmo:
A-
|
A+
Šarkan
Náš koniec viažem na chvost šarkanovi,
nevedno, kam ho vzdorný vietor založí.
Ak život krúži, nech sa neobnoví!
Snáď mraky plné hromov bleskom na koži
kvapkami zmyjú úsmev z jasnej tváre,
na zimný spánok vlhké pery ukladá.
Či nie sú lásky po jeseni staré?
Na kopci viali draci, pietna nálada
po detských stopách kráča na cintorín.
Tam nekrológy mrázik píše na velín.
Náhrobky križujú sa smerom, ktorým
tie okrídlené hady, zdá sa, leteli.
Fakt je, že z hôr sa nahor rezko skáče.
My vzdali sme sa konca. Chceme viacej!
