V spánku hosť sa obslúži sám
Pokým v bralách tesá čas
vetru odkaz - Kvíľ!
Nocou ozýva sa krik,
ruší tanec víl.
Jazyk zmeravel a vzal
večný pokoj skál.
Následne ho potratil,
vypadli mu opraty,
a tak cvála opreteky
krížom-krážom ta,
kde to azda vzdá.
Utíchlo aj bitie
krídel sniacich sŕdc.
Za dverami prítmie
podnecuje srd.
Niekto klope preň
kosou na kameň.
V spánku hosť sa
obslúži aj sám.
Duša hopsá
smerom ku hviezdam.
Nevráti sa, nie!
Príde svitanie...