Živorenie
Som pustovník v pralese
plnom neznámych tvorov
a lovec sŕdc, ktoré sem
mylne zavialo, skoro
ich nepoznať, plačú,
večne blúdiace horou.
Ja neviem, či náčuv
v hluchote sa mení
na poznanie.
Nemám zdanie,
prečo hľadám
ovládanie.
Televízne vlnenie straší prv,
než sa vôbec zapne.
Z predpovedí počasia prší krv,
až je mi to trápne.
Bezcieľne správy
a cielené pravdy
míňajú prísediacich.
Zdravím,
protestujem
voči bezobsažnej práci.
Áno, používam mená,
ktoré sú údajne podstatné.
A čo ty, láska,
právom rozvedená,
vzývaš púčky zo semena,
aby pustovníčili sme dvaja?
Samota praská,
nik nás neovláda.
Kvitneš... A ja?