reklama

Pätica rockových obskúrností

Moja vášeň pre rockovú hudbu prelomu rokov šesťdesiatych a sedemdesiatych ma síce katapultovala do sfér, kedy sa o svojich hudobných miláčikoch môžem baviť prevažne s generáciou mojich rodičov, ale neľutujem. Berte tento malý exkurz po pozabudnutých hard rockových veličinách, podivných obskúrnych temno orientovaných imidžistoch a blues rockových gitarových velikánoch ako takú malú večernú spomienku na doby, keď ešte slovo rock znamenalo to, čo hlásalo.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (15)
Obrázok blogu

Začneme zhurta. Nemecká hard rocková (neskôr až brass či džez rocková) skupina Lucifer's Friend nahrala niekoľko albumov a preslávila sa najmä ako zoskupenie, ktoré dodalo svetoznámej kapele Uriah Heep speváka Johna Lawtona. Eponymný debut z roku 1970 ponúka v skladbe Ride the sky variantu na zeppelínovský Immigrant song. Netuším, čo bolo skôr, ale kde Plant jačí, tam si Luciferov priateľ vystačí s lesným rohom! To sa často v hard rocku nepočuje.

Lucifer's Friend: Ride the sky

A keď už som u tých Luciferov, nezaškodí pripomenúť si britskú folk-art rockovú skupinu Black Widow, ktorú nezmyselne dobová kritika prirovnávala k Black Sabbath, pretože tiež preferovala satanistický imidž. Aj jej debut, Sacrifice, je z roku 1970 (najlepší rok pre rockovú hudbu, pokiaľ to som schopný posúdiť), a obsahuje kúzelnú pohanskú skladbu Come to the Sabbath, ktorá znela koncertne akosi takto:

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Black Widow: Come to the Sabbath

Skupinu Deep Purple hádam predstavovať netreba, jej prvú zostavu tvoril aj istý Nick Simper, ktorý z nej napokon odišiel tesne pred preslávením a založil skupinu Warhorse, ktorá nahrala dva skvelé albumy. Eponymný debut (neuveríte, z roku 1970) ponúkal okrem progresívnych a párplovských peciek aj túto ráznu vecičku:

Warhorse: Ritual

Nemecká skupina Frumpy patrí k tomu najlepšiemu, čo tamojšia rocková scéna ponúkala a ponúka, nahrala štyri albumy a za mikrofónom stál "chlap", ktorý ale vyzeral ako žena, skrývajúci sa za meno Inga Rumpf. Aby som tu mal aj výnimku potvrdzujúcu pravidlo, ukážka je z tretieho albumu By the way z roku...1972.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Frumpy: Going to the country

Na záver si neodpustím velikána a môjho najobľúbenejšieho gitaristu, istého Roryho Gallaghera. Ten je všade okrem našich luhov a hájov uznávaný až hrôza, dosiek nahral (či už so skupinou Taste alebo sólovo) na dve desiatky a všetky oslavné prídavné mená sú málo, aby popísali jeho unikátny prejav, ktorý dokázal vypredávať štadióny, aj keď celý život nemal jediný hit v rádiu. Z debutu (1971, samozrejme to už nie je pravidlo) pochádza nasledujúca ukážka:

Rory Gallaghr: Laundromat

A to je na dnes všetko.

Erik Kriššák

Erik Kriššák

Bloger 
  • Počet článkov:  690
  •  | 
  • Páči sa:  168x

Fanúšik komiksov, literatúry a hudby. Zoznam autorových rubrík:  PoéziaTextyBásnické grify v praxiPrózaPre detiSúkromnéO hudbeInéKomiksJazerní básnici a iné preklady

Prémioví blogeri

Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

754 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Iveta Rall

Iveta Rall

88 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu