Eutanázia...(?)

Slnko pomaly zapadlo. Ani by to nestálo za zmienku, zatiaľ sa mu to v týchto zemepisných šírkach podarilo každý deň, ale dnes to bolo naposledy. Pre Ritu. Jej „chybou“ bolo, že bola stará a chorá. Prakticky slepá, neprakticky hluchá a s rozsiahlou rakovinou prsníkov.

Napriek očividnej realite (alebo práve preto) si toho nebola vedomá. Pravda, preplakala každú noc v bolestiach, ale zato sa radovala z každej dennej návštevy. Zdalo sa, že ju život teší.

Posledná návšteva prišla s vychádzajúcim slnkom.

Na rozlúčku som ju pohladil.

Slnko zapadlo skôr, než zvyčajne. A to aj pre tých, ktorým ešte stále svietilo nad hlavami.