Peter Farárik
Slnko, pivko, diaľavy
Zhluk niekoľkých jednoduchých, krátkych básní na motívy cestovania a prchavých pocitov z chvíľ uprostred času bez konca... (žeby opäť haiku?)
Učiteľ geografie, ktorý už viac neučí ako učí. Čerstvý otec. Bystričan žijúci vo Zvolene. Milovník cykloturistiky, ktorý už rok nesedel na bicykli. Konštruktívny rýpal. Autor a správca webu pre lepšiu geografiu - www.lepsiageografia.sk. Zoznam autorových rubrík: Kvízy, Nezaradená, Potulky, Cyklopotulky, Školstvo, Škola hrou, Geografia, Zamýšľanie, Pseudorecenzie, Ekológia, Vysmrkané básne, Haiku a kvázihaiku, Poviedky a povedačky
Zhluk niekoľkých jednoduchých, krátkych básní na motívy cestovania a prchavých pocitov z chvíľ uprostred času bez konca... (žeby opäť haiku?)
Viem, nadpis predáva. No ja nie som obchodník, ani predavač. Preto je nadpis taký nudný a básne tak obyčajné.
Čo môže byť krajšie, ako chladné večery v spoločnosti dobrého kamaráta,fľaške červeného a tmavnúceho mesta, čo vám nedá spať.
Opäť bolo jedno z tých ospalých popoludní, čo človeka lákajú do postele, akoby bol lacným prostitútom, keď som sa rozhodol konečne nepoddať melanchólii a s vierou vo svoju zakrslú pevnú vôľu som vykročil na chodníky slnkom zaliateho sídliska.
„Tak spravíš mi už konečne tú kávu?!“. Martin sedel rozvalený vo svojom bezútešne presedenom kresle, v ktorom si zvykol vo chvíľkach koncentrácie čítať hrubé klasické romány a nervózne hľadel na Moniku, svoju družku. Žili spolu v chudobne zariadenom jednoizbovom byte na ôsmom poschodí nekonečne dlhého paneláka, ktorý mal u obyvateľov sídliska prezývku Čínsky múr.
Je večer, tmavý ako vždy. Z reprákov sa rinie jedna clivá balada za druhou a vy neviete, čo so sebou (Počuli ste povinný úvod k tak krátkej básni, že v prípade presunutia prvej slohy do perexu, by vlastne neostalo nič, čo by bolo treba písať do článku:).
Opäť jedna miniatúrna "slovná figúra", tentoraz na tému človek vs. príroda?
...voľné pokračovanie predchádzajúcej "zbierky" krátkych (poetickych?) útvarov...
Minizbierka akýchsi poetických miniatúr, čo mali byť pôvodne haiku, no nespĺňali prísne kritériá tejto japonskej básnickej formy, takze co uz s nimi...?
Moja staršia báseň, akási úvaha nad dnešným svetom. Sám neviem, veď posúďte sami...
Teplé letné slnko pomaly haslo nad horským hrebeňom a deň sa vyzývavo vyzliekal do nočného negližé. V lesoch nenápadne ožívali lesní obyvatelia s nočnou aktivitou. Rázcocha nežila, neožívala ... živorila. Rázcocha, obec spadajúca do kategórie s výrazne regresívnou vekovou pyramídou mala svoj zenit už dávno za sebou.
..."Letná krajina utopená v spermate skorého rána ticho oddychuje po prebdenej noci"...
...viac menej monotematická mikrozbierka mojich haiku týkajúcich sa dažďa...
Niekoľko pokusov o haiku (krátka japonská forma básne) z prostredia Banskej Bystrice...