,,Som sympatický, dobre vyzerajúci tridsiatnik s vlastným autom, bytom, manželkou a dvoma deťmi. Doma sa nudím. Domáce práce a výchova detí ma nebavia. Žena, ktorá behá po kuchyni so zásterou a večer si ku mne líha sa mi odcudzila /dokonca trochu aj pribrala/. Sex s ňou už nie je vzrušujúci, živočíšny, vášnivý a preto si hľadám spriaznenú dušu na možné aj nemožné. DISKRÉTNE!!!
Mohli by sme spolu nakupovať (väčšinou tebe), chodiť do wellness a kina, tráviť spolu romantické chvíle. Splním ti každé jedno tajné prianie (okrem rozvodu).
PS: Viem, že nás sviniarov je veľa, avšak ja som ten pravý, jediný, verný (s manželkou už nespávam) a budem tvoj. Ozvi sa.“
Odpoveď? Kiežby žiadna nebola. Kiežby žiadna žena nepodľahla šarmu, zvodom a sľubom ženatých so záväzkami. Chránený druh, ktorý expanduje, no nevymiera. Prečo? Lebo je tu vždy niekto, kto rozkročí náruč, poľutuje, pochopí a vypočuje. Veď práve. Na vine sú stále tie ženy. Ženy čo varia večeru, alebo ženy čo čakajú na hoteli v podväzkoch.
Sympatický, dobre vyzerajúci a zabezpečený tridsiatnik je vlastne čistá, nefalšovaná obeť tohto krutého sveta. Je šťastný? Nie. Rozvedie sa? Nie. Radšej bude klamať seba, okolie aj priateľov. Veď vystúpiť zo zóny komfortu je naozaj ťažké a nie každý z nás to dokáže. Jednoduchšie je vyhovárať sa na deti, majetok, rodinu a spoločných priateľov. Tak sa opäť pýtam. Je dieťa vychované v chorom vzťahu šťastné? Stojí majetok za stratu vlastnej identity? A rodina? Rodina a priatelia sú najdôležitejší, tí by sa klamať nemali vôbec. Na druhej strane, nebudem sa predsa trepať pešo z Bratislavy do Košíc, keď môžem ísť na aute. A v dnešnej dobe si ľudia vyberajú jednoduchšie chodníčky.
Jednoduchšia cesta neznamená šťastný koniec. Nie vždy je v jednoduchosti krása. A krása je relatívny pojem. Jedno je však isté, na chorý vzťah nestačí žiadne antibiotikum a ani metla so smetákom. Chorý vzťah sa uzdraviť ani upratať nedá. Treba ho nechať ísť, pustiť a predovšetkým zabudnúť na neho.
