Žofia ,,žabka Ferenczová
Novodobé vzťahy
Bratislava. Nedeľňajší podvečer. Rande pod hradom. Ona a on.
Som obyčajný človek s neobyčajnou povahou. Keď milujem tak milujem na plno, keď nenávidím neviem odpustiť a priateľstvo považujem za najkrajší cit vytvorený Bohom...Sama sa zmietam v pochybnostiach, hľadám podstatu bytia a keď nájdem zmysel života môžem tvrdiť, že som dokonale šťastná.... Zoznam autorových rubrík: žabacina, poviedky, z kuloárov našej školy...., phoesy, BoooK, Súkromné, Nezaradené
Bratislava. Nedeľňajší podvečer. Rande pod hradom. Ona a on.
Laura sedela na skladacej stoličke a fajčila cigaretu. Dospela, už nie je tým dievčaťom s ružovými okuliarmi. V minulosti jej svet hral farbami, teraz ich vystriedali odtiene šedej. Prišla na to, že svet je jedno veľké klamstvo. A vyhráva ten, čo vie klamať najlepšie.
Sedím na lavičke, v ruke držím obľúbenú čokoládovú zmrzlinu a pozorujem tváre... Zmrzlina sa pomaly roztápa. Steká mi po ruke, až cítím ako ma chladí na rozhorúčenej dlani. Obzerám sa. Všade vidím tváre. Nemé tváre, tváre nič nehovoriace, tváre ktoré neprejavujú žiadne city, súcit, či pozornosť.
Bola taká krásna. Úsmev na jej tvári prezrádzal, že nebo a zem sa pre ňu spojili. Vytvorili dokonalý celok, ktorý jej rástol v lone. Šťastie rozprestrelo náruč, objalo ju. Spolu kráčali ruka v ruke. Objavovali skryté túžby, pripravovali sa na život, ktorý práve začal kvitnúť. A práve vtedy, keď malo prísť na svet to drobulinké, bezbranné stvorenie, prišiel vietor. V jej očiach sa objavil strach, strach o milované dieťa. Bolo už neskoro. Vietor ho chytil za ručičku a spolu vzlietli...