Som obyčajný človek s neobyčajnou povahou. Keď milujem tak milujem na plno, keď nenávidím neviem odpustiť a priateľstvo považujem za najkrajší cit vytvorený Bohom...Sama sa zmietam v pochybnostiach, hľadám podstatu bytia a keď nájdem zmysel života môžem tvrdiť, že som dokonale šťastná.... Zoznam autorových rubrík: žabacina, poviedky, z kuloárov našej školy...., phoesy, BoooK, Súkromné, Nezaradené
Milujem ten pocit, keď mi ruky šteklia stebielka trávy. Ležím v nej a pozorujem oblohu. Zmráka sa a prvá kvapka mi dopadne na čelo...Prší. Počujem kroky. Niekto sa blíži. Zatvorím oči. Už v tej tráve nie som sama.
