Žofia ,,žabka Ferenczová
Sen
Obklopovala ju nekonečná tma. Oči si však na šero privykli a matne rozoznávali obrysy práchnivejúceho nábytku. Bolo tu vlhko. Kvapkanie vody zo stropu v nej vyvolával pocit osamelosti. Čo sa môže skrývať v tejto temnej pivnici? Alebo je to zabudnutý sklad? Ako sa sem dostala, to nevedela. Odhadovala, že miestnosť je veľká ako futbalové ihrisko. Ako tak kráčala po klzkej zemi, zakopla. Oči sa jej sústredili na predmet, ktorý jej zabránil v prechode. Bolo to staré kreslo. Azda čalúnené, nevedela to naisto. Na tele jej začali naskakovať zimomriavky. Rukami ohmatala kreslo, či sa na ňom nenachádza dajaká zdochnutá krysa, alebo nebodaj niečo horšie. Pokladala za dobrý nápad schúliť sa doň a prečkať tmu.
