Žofia ,,žabka Ferenczová
I. Milan
15.08.2003
Som obyčajný človek s neobyčajnou povahou. Keď milujem tak milujem na plno, keď nenávidím neviem odpustiť a priateľstvo považujem za najkrajší cit vytvorený Bohom...Sama sa zmietam v pochybnostiach, hľadám podstatu bytia a keď nájdem zmysel života môžem tvrdiť, že som dokonale šťastná.... Zoznam autorových rubrík: žabacina, poviedky, z kuloárov našej školy...., phoesy, BoooK, Súkromné, Nezaradené
Zdvihnem ruku k oblohe, otočím hlavu a vlasy sa mi prehodia na plecia. Cítim ako mi steká pot po tvári. Usmievam sa, pretože mi hrajú obľúbenú pesničku. ,,Ahoj, volám sa Mark," počula som tichý hlas....
Ako deti sme sa zabávali trením pravítka o naše malé naivné hlavy. Aj keď sme nemali predné zuby, boli sme šťastní. Dokázali sme rodičom , že pravítko a zákony elektrostatiky znehodnotia nejeden prísny cop. Každá akcia má svoju reakciu a dospievaním sme neostali iba pri pravítkach a vlasoch...
Kolesá auta so škripotom zabrzdili. Kláru to prebralo zo snenia a ocitla sa znova v realite.