Vždy sa tešila na nedeľu. Ako dieťa bola bližšie k bohu ako ktokoľvek iný. Verila, že rozhovormi s ním sa dostane ešte bližšie. Milovala ho. No asi nie dostatočne. Jedného slnečného dňa, malá Laura sedela na verande a zapchávala si uši. Zase počula krik, ktorý sa ozýval celým domom. ,,Bože, nech to už skončí. Nech už po sebe prestanú revať,“ priala si v kútiku duše. Až o osem rokov neskôr si uvedomila, ako kruto jej to Boh splnil. Aby nepočula rámus, ktorý bol čoraz silnejší, začala si spievať obľúbenú pesničku ,,sééédi mucha na stéééne na stéééne na stéééne sedi a spííí“. Konečne to prestalo, čakala už len na rodičov a na bračeka kedy sa vynoria spoza dverí a odídu niekam preč, ďaleko od problémov, na svoju vysnívanú dovolenku. Napokon sa objavili. Malý Janko sa spokojne niesol v mamičkinom náručí. Otec začal nervózne ukladať batožinu. V tom vybehol von starý otec a začal odznova celú hádku. Mama, na ktorej bolo vidieť stopy po zaschnutých slzách sa znova rozplakala. Lauru takpovediac ani nezaujímalo, prečo sa zase hádajú. Odkedy sa pamätá, starý rodičia a rodičia sa hádajú už odkedy je schopná vnímať okolie. Nechápala príčinu, nesťažovala sa a zbytočne neobťažovala rodičov otázkami, prečo dedko bije babičku, prečo je ráno podlaha od krvi, prečo vyschli otcove paradajky. Odbehla dať pusu babičke a starému otcovi: ,,Mám vás rada... A apa dávaj pozor na babi.“ Sadla do auta a naposledy zakývala. Bolo to naozaj naposledy a malá Laura ani nevedela, že toto je asi posledná hádka, posledný bozk a posledné kývnutie. Možno zakývala aj Bohu a možno jej aj on odkýval. Len on vedel čo sa stane.... A nezabránil tomu, aj keď ho Laura tak milovala. Podvečer sa na raňajšiu hádku zabudlo. Rodinka sa smiala a spievala obľúbené pesničky. Každí, kto zahliadol túto veselú posádku, netušil, že o pár hodín príde niečo, z čoho už niet návratu. ,, Zastavme, už som unavená,“ povedala Ali. Janko sa k nej pritúlil a ona ho nežne pohladila po vlasoch. ,,Mami, ja už chcem spať,“ zafňukal a privinul sa k nej ešte tuhšie. ,, Ali, zober deti, a choďte do prívesu, ja budem šoférovať aj za noci, neboj sa zvládnem to, nie som unavený,“ povedal manžel a pobozkal Ali na dobrú noc. Ali poslúchla, manželovi dôverovala ako nikomu na svete. Veď predsa spolu preskákali skoro všetko. ,,Lauri? Kde si??“ zakričala mamka na malú Lauru. ,,Hneď, hneď. Bola som cikať mami. Už idem,“ zakričala a ponáhľala sa späť k autu. Mamka ustlala, deti sa uložili a Ali si k nim vyčerpaná ľahla. Nebolo ľahké každodenne rozdávať lásku týmto dvom krpcom. Cítila únavu a začali ju znova ťažiť problémy. Malá Laura cítila vedľa seba teplé Jankovo telíčko. Spal. Veď nečudo, ten malý čertík bol od rána hore a vymýšľal kadejaké hry, len aby sa sám zabavil. Laura sa necítila vo svojej koži. ,,Mamička, neviem zaspať. Bojím sa,“ zašepkala ako keby mala predtuchu. ,, Veď sa už neboj,“ riekla a chytila dcérke ruku. ,,Dobrú noc anjelik“, tieto slová bolo počuť poslednýkrát z jej jemne vykrojených úst. Pamätám si ich dodnes, a prichádzajú mi slzy do očí. .
