,,Ozval sa ti?“ spýtala sa Chena a zobrala si v poradí ôsmu cigaretu do svojich starostlivo udržiavaných rúk. Lia odvrátila tvár od špinavého okna a pokrútila hlavou. ,,Fuj, zahas to svinstvo, vieš, že nemám rada ak pri mne fajčíš,“ ozvala sa zlomeným hlasom. Chena pochopila a bez slov a reptania vyhovela priateľkinej žiadosti. Dlhoročné skúsenosti ju naučili nehádať sa s ňou, lebo v slovných bojoch bola neporaziteľná. Azda iba dnes by sa jej to podarilo, no nemala srdce ťažiť z Liinho nešťastia. ,,Kašli na toho sviniara,“ začala svoju filozofiu Chena ,,Je to magor, nevidí aká si výnimočná.“ Lia to nevydržala a rozplakala sa. Bol to plač zúfalý, taký, ktorý nezmáča tričká. Bol to plač z posledných síl. Prišiel vysoký barman s vyholenou hlavou a bicepsmi ala Antonio Banderas. ,,Prinesiem Vám ešte niečo?“ spýtal sa a popritom intenzívne hľadel do Cheninho výstrihu. Za normálnych okolností by sa ihneď chopila iniciatívy, ale toto normálne neboli. ,,Dve dvojité vodky a prineste mi ešte balík cíg, veď viete ktoré,“ dokončila Chena. Barman bol na odchode keď sa Lia potichu ozvala: ,,Cappy, doneste mi Cappy, ale nechladené a jahodové.“ Chena by sa docikala od smiechu, kebyže nevidí na priateľkiných lícach stopy po slzách. ,,Cappy? Normálna si? Odkedy piješ Cappy?“ vysypala zo seba. ,,Odkedy som tehotná,“ odpovedala Lia a chytila priateľkine ruky.,,Chápeš do čoho som sa dostala? Neviem koho je...asi sa zbláznim,“ dopovedala keď prišiel čašník a práve vyložil objednávku. Lia si pritiahla svoj pohár a napila sa akoby to bol jej milovaný Pushkin. Chena mlčala. Nenapadala ju žiadna múdra veta tipu ,,a veď sa to vyrieši“ alebo ,,choď na interupciu, na decko si primladá“, namiesto toho sa spýtala s ktorým spala naposledy, čo vyznelo dosť hlúpo, pretože to nemusí byť znakom, že práve ten, ktorý bol jej ,,last mohican“ musí byť otcom. ,,Max,“ odpovedala Lia. Chena sa zadívala na priateľku pohľadom plným súcitu, ktorý hovoril : ,,S väčším pakom ani nemohla spať.“ Max bol jej slabosť. Osem rokov to spolu ťahali- nezáväzne. Objavil sa, potom zmizol. Zanechal len Liu samú v posteli so zlomeným srdcom. Dany bol na druhej strane prototyp správneho chlapa. Požiadal ju pár krát o ruku, no ona ho vytrvalo odmietala. Bol jej bútľavou vŕbou, ona jeho životná láska. Zo začiatku ho milovala, potom prišla monotónnosť, pranie trenírok a vychladnuté slová. Dany o Maxovi nevedel, Max o Denym áno. ,,Milujem ho,“ povedala Lia zatiaľ čo Chena do seba chladnokrvne hádzala ďalšiu vodku. ,,Teraz ktorého?“ reagovala. ,,Maxa, milujem ho už dávno. On na mňa serie. Som pre neho len bábka,“ priznala si Lia a podoprela sa rukou o barový pult. ,,Už osem rokov ti radím vykašlať sa na neho, ja už nemám nervy pozerať sa ako sa ničíš,“ skočila jej do reči Chena, zobrala balík cigariet a ladným krokom sa vybrala k východu. Lia nestihla zareagovať a už aj sa jej strácala z dohľadu. Zostal po nej len barman, ktorý sa nevedel spamätať z dĺžky Cheninej minisukni: ,,Dáš mi jej číslo?“ Lia však nemala chuť na podobné dobrodružstvá, zaplatila a rozhodla sa vykročiť proti svojmu osudu.
