Každý normálny človek chcežiť... Niekedy aj na úkor nemožného.Ľudia až do súčasnosti pokladali smrť za prirodzenú a samozrejmú. Patrilado kolobehu prírody, ktorý je nezastaviteľný. Vedeckým pokrokom,idustrializáciou, technickými možnosťami medicíny sa ľudstvo snaží dokázaťopak. Dochádza k snahám o predlžovanie ľudského života, dokoncak popieraniu smrti samotnej. Vzťah novodobého človeka k smrti sazmenil.....
Volím si ľahkú smrť....
Má človek právodisponovať so svojím životom, má niekto iný morálne právo vyhovieť tejtožiadosti?
Pojem eutanázia nássprevádza už stáročia. Bola v neustálom rozpore s morálnymia právnymi hodnotami človeka. Náš štát ju zakazuje, teda myslím si, že jetrestná vo všetkých krajinách Európy, okrem Holandska. Nie som jej zástancom.Dokonca si dovolím tvrdiť, že to hraničí s vraždou. Je mnoho podobnýchnázorov ako mám ja. Jedni sú zásadne proti, iní sú naopak presvedčení, žev niektorých stavoch je bolesť taká neznesiteľná, že východiskom je lenmilosrdná smrť. Cirkev ju kategoricky odmieta, pretože sa vylučuje užs dobre známou formulkou ,,čo nám Boh daroval, len Boh nám môžeodobrať“. Bolesť sa dá zmierniť, ale čisa dá na toľko aby sme nič necítili, tak to netuším. Sama som totiž fyzickynetrpela... Čo ak sa ocitnem raz v takom stave, že eutanáziu budempovažovať za jediné vychodisko? Bolesť mi bude zožierať vnútro a nebudemsa viac podobať na ľudskú bytosť..... Väčšina pacientov ako dôvod eutanázieokrem neznesiteľných bolestí udáva nedôstojnú smrť, strach, že ostanú na obtiažsvojim blízkym.
Človek myslela vymyslel jadrovú energiu. Teraznad našimi hlavami visí jadrová hrozba.. Možno to nie najideálnejší príklad nazneužitie veci, ktorá bola určená pôvodne na iný účel. Podobne je to ajs našou eutanáziou. Veď aj pán Hitler si tento pojem prispôsobil a pomeniltak, aby z toho mal vlastný osoh. Odbáčam, ja viem, ale chcem tu vyjadriťhlbšiu myšlienku. Za éry nacistického Nemecka pod heslom VERNICHTUNG UNWERTENLEBENS ( ničenie nehodnotného života ) sa vyvraždilo okolo 130-tisíc chorýchľudí, najmä defektných detí, pacientov psychiatrických ústavova príslušníkov takzvaných menejcenných národov. A to všetko podrúškom eutanázie....Všetci vieme, že novodobí Hitleri existujú aj dnes.A práve preto sa ,,dobrá smrť“ ľahkozneužíva. Pýtam sa, je kolektív kompetentných oprávnený rozhodovaťo živote pacienta, odpojiť ho z prístrojov lebo sám usúdil, že mu užinej pomoci niet alebo že nemá peniaze na liečbu? Nie... Ak už niekto takýexistuje, tak je to človek sám. Veďjestvuje mnoho prípadov, kedy sa aj nevyliečiteľne chorý uzdravili, možnozázrakom, alebo nasadením inej liečby. Idealizujem, no nie je to nemožné. Zoberme si takú Čínu.Eutanázia sa povoľuje iba v prípade ak sa vám narodí dieťas telesnými alebo mentálnymi poruchami. Pejoratívne povedané- nechcú aby sa im rodili dementi, riadia sa zákonomdžungle ,,silnejší prežije“. Ale čo ak my sami sa raz ocitneme v úlohetoho slabšieho? Bude jediné východisko zabiť nás a azda naše orgányrozpredať do všetkých kútov sveta?
Človek je človekom pokiaľmyslí.. Keď vám smrteľne chorý stisneruku viete, že je to človek. Cíti, vníma, no nemôže prehovoriť. Nie jevýchodiskom podať mu smrteľnú injekciu ale dôstojne ho odprevadiť a byťs ním dokonca. Sme ľudia, a ako ľudia musíme rešpektovať svoja život iných. Právo žiť by nám nemalo byť odobraté, aj keď sme mentálneretardovaní, chromí, hluchí alebo trpíme nevyliečiteľnou chorobou. Prioritoulekára je zmierniť našu bolesť, liečiť a morálnou povinnosťou blízkych je uľahčiť prechod do večnejničoty.
