Láskou sa môj život začal, a chcem abysa láskou aj končil. Dar, ktorý som dostala od rodičov im nesplatím nikdy. Nopredsa mi chýba. Hľadám na nesprávnom mieste? Kde je jej najviac?
Niekedy si prajem splynúť so zemou.. Cítiťvôňu po výdatnom daždi, nechaťprerastať trávu cez moje telo. Patriťdo kolobehu, v ktorom sú vymedzené pravidlá, normy. Patriť do celku takneporušeného. Plávať vo vlnách oceánu, vyčerpaná ale predsa svieža. Objavovaťstratené ostrovy, držať sa za ruku s delfínmi. Morské riasy sa zapletajúdo mojich kučier, ťahajú ma hlbšie do priekop odkiaľ niet návratu. No najviacma láka vietor. Pretekať sa s lastovičkami, cítiť tú slobodu, voľnosť,ktorá mi je na zemi odopretá. Mávať krídlami a nebáť sa pri tom, že sa mizlomia. Rozdávať úsmev a konečne tvrdiť, že som dokonale šťastná. Somsebec? Hraničí to s bezcitným sebectvom?
Teraz kráčam.. Som na Zemi. Prebodnutátisícimi pohľadmi. Vravia, že nemám právo na šťastie. Pohľad mám nepriamy. Očizaschnuté od sĺz hľadajú útočisko pred svetom. Niet náruče kde by som saukryla. Ja biedne stvorenie somodsúdená na večné kráčanie bez cieľu. Ale áno, vidím ho. Cieľ sa mi odkrýva. Je ďaleko, hmlisto sa mizjavuje, ale je to môj cieľ. Láska ma k nemu doviedla. Ruku mi podáva, s neistotou ale predsasa jej zverím. A na moje prekvapenie letím..letím preč stávam sa súčasťoukolobehu, ktorý je nezničiteľný.
