Zbavme sa ho, veď už vyrástol! (fotoreportáž)

Práve som sa vybaľovala, keď mi zazvonil telefón. Na displeji mi svietilo Tomášovo meno. Ach, úplne som na neho zabudla. ,,No, poď dole," hovoril mi sebaisto, ,,s Aresom ťa čakáme." Tak som teda ukončila svoju predchádzajúcu činnosť a podujala som sa ich sprevádzať.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Ares, ako som sa neskoršie dozvedela, je pes. Veľký, novofundlandský a čierny. ,,Roztrhaj ju Aresko,“ vyriekol Tomáš namiesto pozdravu. Zaškerila som sa. Typické. Jeho poznámky ma nikdy neprekvapovali. Pes sa na mňa iba pozeral dobráckymi očami a lenivo si ľahol na zem. Vyzeral unavene a staro. ,,Koľko má vlastne rokov?“ vyhŕklo zo mňa automaticky. 
Ares mal niečo cez pätnásť. Obdivuhodný vek na takého psa. Vedela som, že nie je Tomášov, keďže on býval v činžiaku a poznala som jeho názor na chovanie ,,veľkých“ domácich zvierat v byte. Mal ho od svojho kamoša. Sem tam, ak má dosť času, ho chodí venčiť. Oni vraj ten drahocenný čas nemajú. Deti vyrástli, rodičia sa starajú o rodinnú reštauráciu a Ares upadá do zabudnutia. Ak by ste sa spýtali ktoréhokoľvek bezdomovca v Trnave, určite by tohto veľkého obra spoznali. Chodia s ním pravideľne na prechádzky. Zarazilo ma, keď mi Tomáš povedal, že Ares je vlastne súčasťou historického centra môjho univerzitného mesta.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou


Asi nikdy nezabudnem na prehru s Kanadou, ktorú sme tento rok zažili na majstrovstvách sveta v hokeji. Teda, hokej s tým nemá nič spoločné...


Nudila som sa na internáte a práve preto mi skrsol v hlave nápad dámskej jazdy. Vybrala som si asi ten najnevhodnejší bar. Nechápte ma zle, cítila som sa tam naozaj príjemne, ale keď sme sa s babami vybrali naspäť do nášho milovaného intráku, uvidela som pri susednej budove niečo veľké a čierne. Bol to Ares. Najprv som si myslela, že utiekol. Môj úsudok však klamal. Toto bol jeho naozajstný domov. Podišla som k nemu bližšie, nereagoval. V tom okamihu ma zachvátila vlna zúrivosti. Ako mu toto mohol niekto urobiť?

SkryťVypnúť reklamu

Jeho majitelia sa presťahovali z rodinného domu do centra a domáci maznáčik im začal prekážať. A tak Aresko namiesto úctivého dožívania trpí za každého počasia priviazaný k administratívnej budove, ktorú dotyčný vlastnia. Pravdu povediac, pes mal vodu aj nejaké to krmivo.Ale čo ak sa voda minie? Príde majiteľ a doplní mu ju? A lano? Bolo akurát také dlhé aby náš obor dočiahol na široko ďaleko jediný strom. Napadá ma iba jediné riešenie. Vyviazať majiteľa, nech na vlastnú kožu pocíti ľudskú krutosť...

Žofia ,,žabka Ferenczová

Žofia ,,žabka Ferenczová

Bloger 
  • Počet článkov:  48
  •  | 
  • Páči sa:  1x

Som obyčajný človek s neobyčajnou povahou. Keď milujem tak milujem na plno, keď nenávidím neviem odpustiť a priateľstvo považujem za najkrajší cit vytvorený Bohom...Sama sa zmietam v pochybnostiach, hľadám podstatu bytia a keď nájdem zmysel života môžem tvrdiť, že som dokonale šťastná.... Zoznam autorových rubrík:  žabacinapoviedkyz kuloárov našej školy....phoesyBoooKSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

711 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

49 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
SkryťZatvoriť reklamu