Róbert Flamík
K Bohu pár viet poslať...
Niekoľko slov k Bohu.
Salezián. Od 18. júna 2006 kňaz. Nachádzaný Niekym, kto aj k nemu si stále a verne hľadá cestu... S úctou. Zoznam autorových rubrík: Z môjho vnútra, rozličné hlasy, Súkromné, Nezaradené

Tri dni... päť predstavení... 40 členný kolektív zložený výhradne z mladých ľudí. Vekový priemer 15... viac ako 1000 účastníkov... to bolo naše marcové turné po našom okolí... a hlavne sila dobra, ktorá je v mladých...

Božej lásky k tebe a ku mne. (Bl. Matka Tereza) Niečo z tejto hlbokej myšlienky zarezonovalo vo mne, keď som si spomenul na jedno stretnutie...

Dnes ráno som si čítal deviatu kapitolu listu Rimanom. Je to silný príbeh o Božom milosrdenstve a jeho veľkej láske k nám. Chcel by som vám z toho ponúknuť zopár svojich postrehov v azda nie úplne tradičnej forme...

Včera bol pre mňa a pre mnohých mojich blízkych a drahých veľmi vzácny deň. Chcel by som sa podeliť o tom prečo azda takou trochu inou formou, formou vďačnosti, formou modlitby.

Jedna myšlienka od Matky Terezy mi pomohla pootvoriť dvere do iného chápania času a aj modlitby...

Pred niekoľkými minútami som sa vrátil z nášho cintorína. Chcel by som sa s vami podeliť s niekoľkými myšlienkami, ktoré som tam prežil...

Tento víkend som mal možnosť rozprávať sa s niektorými mladými, ktorí okrem toho, že študujú na vysokých školách a majú množstvo fajn záujmov trávia množstvo svojho času v našom Pastoračnom centre, aby sa venovali pomoci mladším. Veľmi ma oslovilo zopár ich super myšlienok, a tak by som sa s vami chcel s nimi podeliť.

Aj u nás mávame detské sv. omše. Je to taká milá udalosť, keď sa zídeme mladší i starší, aby sme spoločne zažili niečo krásne pri Bohu a s ním. Táto detská sv. omša však bola obzvlášť pekná a rád by som sa s ňou s vami podelil...

Pred niekoľkými dňami som mal možnosť rozprávať sa s jednou mamičkou. Jej životné svedectvo bolo pre mňa veľmi silným povzbudením.

O niekoľko dní, teda v túto nedeľu otvoríme činnosť v našom Pastoračnom Centre. Nebolo by to možné, keby pri nás nestálo množstvo "všedných" priateľov a známych... Preto by som im chcel poďakovať. Takto, ale aj osobne.

Pred krátkym časom mi istý kňaz zanechal jednu veľmi peknú radu o žehnaní, s ktorou by som sa chcel s vami podeliť.

Obyčajná otázka. Lenže situácia, v akej bola vyslovená, už taká nebola. A predsa to bolo veľmi milé...

Ani sám by som si nevedel predstaviť, že môžem dostať taký dar, aký som mohol dostať. Mohol som žiť na chvíľu niekde inde, a predsa tak hlboko a blízko ku pravde....

„Keď čítam dennodenne pred spaním, alebo počas dňa pol hodinu zo sv. Písma, stávam sa oveľa pokojnejší. Všetky stresy a starosti zo mňa opadávajú...“

Akí sú tí mladí? Akí ste? Akí sme my voči vám? Ľahostajní, tvrdohlaví, zameraní len na seba, hľadajúci len zážitky... My či vy? Alebo aj my a aj vy? Tento víkend som mal možnosť dostať pár náznakov odpovedí... Ponúkam vám ich.

Už je tomu viac ako rok, čo táto azda nie uplne tradičná púť vznikla...

O jednej rodinke, ktorá žije svoje kresťanstvo. Láskou, všímavosťou, úprimnou túžbou pomáhať a nezostať ľahostajní.

Čas Vianoc je pre mňa aj časom spomienok. Na ľudí, ktorých som poznal, ktorí mi boli blízki a drahí a už nie sú tu medzi nami. Jedným z nich je aj môj spolubrat don Augustín Nádaský.

Poteší ma vždy, keď vidím ľudí spokojných v tom, čo žijú. Robia tento svet krajším. Toto som cítil aj pred pár dňami.