Som tu. Laura. Možno som do rodiny prišla neočakávane a prekvapivo, ale som tu, som živá, mám 3,47 a 52 cm. Som tretia v poradí, len dúfam, že toto poradie neovplyvní moje postavenie do budúcnosti. Viera, nádej, láska. Rada by som bola tou láskou, zosobnením citu, ale chcem byť i nádejou a vierou, že mojím narodením prinesiem medzi svojich viac lásky a porozumenia.
Nie som nechcená, možno neplánovaná. Keby ma nechceli, nebola by som dnes tu. Viem, u mnohých môj prekvapivo ohlásený príchod na svet zatienil i každoročné Vianoce, bol šokom, prekvapením, rozčarovaním. Dnes iba spinkám a papám maminku. O rok, o dva to bude už niečo iné. Budem vnímať okolie, moje dve veľké sestry, ktoré budú pre mňa už navždy iba veľké a ja pre nich malou Laurou. A bude to tak aj potom, keď budem mať toľko rokov, ako majú ony dnes.
Neviem, či ostatní v rodine sa na mňa tešia, a ako ma prijali. Chcem veriť, že s láskou, lebo už dnes ich všetkých ľúbim a veľmi sa teším, keď ich spoznám. Zatiaľ ich rozpoznávam iba podľa chémie a hlasu. Neskôr ich budem vedieť aj osloviť a povedať im, ľúbim Ťa, veľmi Ťa ľúbim. Nech je to ktokoľvek. Moje tety, starí rodičia, bratrančekovia či sesterničky. Vraj mám aj dve prababky a pradedka. Som už štvrtou generáciou v poradí, čo do budúcnosti nebude tak samozrejmé. Aj môj ocino mal prababku, zomrela, keď mal 25 rokov, jeho mamina a ocino, teda naši "kapkovci" tiež mali aj prababku a veľmi dlho. To mi tak vychádza, že ocino a moja teta mali aj pra-prababku. Dnes ešte neviem povedať, aká veľká je naša rodina, určite je veľmi veľká a zo začiatku budem mať v tom veľký zmätok, kým každého spoznám. Nebude to určite ľahké a keďže som veľmi malinká, zatiaľ mi stačí maminka, tatík a moje dve veľké sestry.
Neviem, či to je náhoda, či to ktosi zhora naplánoval, ale narodila som sa síce pár dní pred termínom, no presne na narodeniny starého otca. Ktohovie, ako sa to počíta? Takže obaja sme prišli na svet 26. júla, len ja viac ako po päťdesiatich rokoch. Meno mi vybrala maminka, uvidím, či s ním budem neskôr spokojná i ja.
Aká budem? Som tiež zvedavá. Moje dve veľké sestry sú ako jedna. Budem určite aj ja taká pekná a neviem, či aj potom, keď budem chodiť do školy, budú dávať vysvedčenie, ale chcem ho mať také, ako ony. Chcem byť taká "včielka robotnica" ako je moja maminka, zaujímať sa o všetko naokolo a všetko poznať ako tatino, úplne sa podobať mojim dvom veľkým sestrám a chcem byť pre všetkých taká výnimočná a taká ľúbená, ako sú aj ony.
Celej rodine odkazujem, už som tu. Tým, čo len na okamih kedysi zaváhali, či sa mám narodiť, alebo nie, odkazujem: Nič o tom neviem a ... majú odpustené. Pre všetkých chcem byť novou nádejou, slniečkom a rada by som, keby moje narodenie nikto nikdy ľutovať nemusel. Ani ja sama.
