reklama

Nový článok Vianoce a ... ja

A čosi podobné sa opakuje aj v čase týchto Vianoc. Obdaruvávam ľudí v mojej blízkosti síce trochu netradične, ale od srdca. Lebo takýto dar nie je možné získať za peniaze. Svedčí o tom, že mi na tom konkrétnom človeku naozaj záleží a že som ten dar získala iba kvôli nemu samotnému.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Nemám rada Vianoce. Nechcema nebudem sa ospravedlňovať len preto, že to tak cítim. Nie som anizatrpknutá, ani životom sklamaná stará žena, iba akosi Vianoce nemusím. Cítimto tak od detstva, lebo až na ten zhon a uťahanú matku z predvianočnéhonaháňania sa, moc si nepamätám. Stromček, to áno. I darčeky. Jedlo mi rokyrokúce mohlo byť ukradnuté, lebo u nás bol vždy plný stôl.Vianoce-nevianoce. I pečené zákusky, tie poctivé, domáce s maslom.Tiež to nebolo iba akože na sviatky. Naša mamka vypekala každú nedeľua nehovoriac o nejakých iných rodinnných udalostiach. A darčeky?Aj tie boli. Pekne, ako to býva zvykom – narodeniny, meniny, vysvedčenia, rôzneúspechy v škole. Možno tie vianočné boli výnimočné tým, že nám mama vždyvenovala to, čo ona uznala za vhodné. Poväčšinou to bolo zlato, kým ja hododnes nenosím a nikdy som ho verejne na sebe neprezentovala. Možno eštev detstve náušnice, ktoré som dostala tiež na Vianoce. Potom to bola zlatáretiazka s krížikom, neskôr prsteň a potom krásny náhrdelník. Všetkoto leží poznačené rokmi v šuflíkoch, hodnota toho možno rokmi vzrástla,lenže môj záujem o tieto cennosti je viac-menej nulový.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Roky rokúce som obdarúvavala svojichpríbuzných, blízkych, priateľov či známych. V prípade, že to mal byť darz povinností, pretože sa to čakalo, vždy to dopadlo podľa mňa úboho.Najradšej som vyberala to, po čom som sama túžila, lenže nie vždy to malo túpatričnú finančnú hodnotu k danej príležitosti, takže som obdarúvanéhoneraz sklamala. Mojím zvykom bolo darovať albumy, platne, knihy, ktoré prežijú generácie. Nikdy to neboloo tom, aby darca sa obohatil, skôr, aby nezabudol.

Pochopila som trochu neskôr, že ľudia majúradi hlavne také darčeky, ktoré im na druhej strane pomôžu trochu navýšiťrodinný rozpočet, teda stratu, ktorú im spôsobili výdavky spojenés oslavou. Vtedy sa to tak nosilo a skoro každý to tak počítal.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Mnohí z nás si dodnespamätajú výroky hlavne svadobných mám: svadba sa nám takmer zaplatila darmi.

Najlepší darček dostal kedysi dávno môjmalý syn. K prvým svojím meninám som mu darovala šedohnedého plyšovéhomacíka. Mal vtedy necelé štyri mesiace. Bol to jeho spoločník viac ako celýchjedenásť rokov a keď sme ho horko-ťažko nahradili iným, ten druhý mu robilspoločníka až do dvadsiatky. Darček, ktorý zabodoval a ujal sa. Dnes namacíka a jeho macka spomína ešte stále celá rodina a ja si želám, abybolo v mojich silách ľuďom venovať iba takéto dary. Na ktoré sa budespomínať po celý život.

A keďže nám už Vianoce naozaj klepúna dvere a nie je možné ich schovať do šuflíka, ako moje nenosené zlato,rozhodla som sa obdarúvavať svojich blízkych, známych a tí, ktorí miveria. Každému ako to vyhovuje. Niekde sú to peniažky, ktoré sa premenia na„handričky“, kredit či iné predmety, ktoré pohľadia srdiečko obdarovaného.Výber ponechávam viac-menej na tých, ktorým chcem urobiť radosť, lebo určite bysom sa netrafila.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ale istú skupinu ľudí som sa rozhodlaobdarovať podľa svojho. A že to môžem urobiť, to len vďaka tomu, že je tuvianočný čas. Nie, títo ľudia ma o to nežiadali. Obdarovať ich je pre mňataký pocit, ako keby som nie dávala, ale prijímala. Radosť z obdarovaniaje však o to väčšia, že sú to ľudia, ku ktorým ma v podstate nespájaani rodinné či príbuzenské puto, dokonca mnohých z nich som vôbec nikdynevidela, nepoznám ich osobne, som s nimi len tak ľudsky v kontakte.

Hovoria o mne, že som akýsi dobrýanjel, ktorý možno ani neexistuje. Iba čosi kdesi zariadi, pomôže a ...Dôverne poznám skupinu ľudí, ktorá sa nie z vlastnej viny ocitla na hrane spoločnosti. Sú to ľudia chorí,osamotení, bez príbuzných, rodinného zázemia a ... patrím k nim. Akože sanepatrí prísť medzi priateľov v čase Vianoc s prázdnymi rukami, taksom to skúsila trochu inak. Zapojila som sa do aktivít rôznych charitnýchpodujatí a robila som všetko preto, aby som pre týchto ľudí získalak Vianociam nejakú tú korunku. A zadarilo sa! Prvý, druhý,tretíkrát... až sa to stalo pravidlom. Je pravdou, že takto pomáhať každému nieje možné, ale keď výjde čo len jeden projekt, je to dvojnásobný úspech. Premňa, že to vyšlo a pre toho, komu je projekt určený.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Keď nastane ten nádherný okamiha danú sumu môžem človeku odovzdať, neviem kto má z toho viac radostia zimomriavok na chrbte? Ja, ktorá v menej kohosi ten dar odovzdáva,ev. jeho príjemca? Teda osoba, ktorá si ten dar, poväčšinou v podobefinančnej hotovosti preberá.

V čase Vianoc je viaceromožností takto pomáhať ľuďom sociálne odkázaným, či zdravotne postihnutým. Tiesumy sú viac-menej iba symbolické, častokrát nepresiahnu pár tisíc korún, aleradosť obdarovaných je naozaj úprimná. A nebyť rôznych menších či väčšíchspoločností, tieto vianočné akcie by sa zrejme nemohli organizovať. Je naozajveľmi potešujúce, že v podstate sú to zbierky, na ktorých sa podieľame myvšetci a potom to tie spoločnosti podľa istého kľúča prerozdeľujú. Nech jeakokokoľvek, je to záslužná činnosť, ktorá je vždy pre zainteresovaných prácounaviac. Ale vďaka za to.

Možnosť rozdať milión korún na101 podporených projektov, pričom táto istá spoločnosť rozdáva pred Vianocamiza predaj vlastných produktov možno aj 50-násobne viac, sa mnohým zdánespravodlivé.

To je vec názoru. Ale keď sa čo lenjedinýkrát zapojíte do takejto kampane v snahe niekomu pomôcť, možnozmeníte názor. Tu naozaj nejde iba o získanie pár korún pre kohosi. Totiž,aby sa tak stalo, musíte poznať a zoznámiť sa s filozófiou danejkampane. Potom sám v sebe prehodnotiť vzťahy k ľuďom naookoloa rozhodnúť sa, pre koho budeme žiadať pomoc a hlavne prečo? Keď tomáte v sebe jasno, treba do napísať. To znamená, že sa chtiac-nechtiacmusíme stotožniť s daným človekom, vžiť sa do jeho situáciea v snahe pomôcť mu, obetovať čosi zo svojho pohodlia. Vypracovaťnejaký ten projekt, odoslať ho a ... potom už len čakať. Výjde to, alebo ??? Akáno, je to radosť, ale zase iba pre nás nové povinnosti.

A čo keď toho človeka steešte vôbec ani nevideli, čo keď treba za ním vycestovať, ev. telefonovať mu,alebo ho prijať doma u seba? Koľkí z oslovených by povedalo, načo to?Viem. Je to zase len o starosť naviac, ale nevadí. Kiežby nebolo na sveteiných povinností a starostí ako len pomáhať iným!

A komu sa zdá, že pomáhať odkázanýmje pracovnou náplňou ľudí pracujúcich na ÚPSVaR, odkazujem. Je to povinnosťoukaždého z nás. Lebo naozaj človek nikdy nemôže vedieť, kedy bude na pomociných sám odkázaných.

Ako pomáhať, kde sa to dá naučiť?Nie, to je o živote, nie o vzdelaní, spoločenskom postavení. Je too tom, že človek chce. Ono to vždy toho, kto pomáha čosi stojí, ale oprotitomu, čo človek môže pre toho druhého získať, je to zanedbateľné.

Pre mňa je naozaj životnýmúspechom, keď som iba jedným jediným listom na tú správnu adresu, pomohla človeku, ktorého som nikdy nevidelaa ktorý, žiaľ, nikdy neuvidí mňa, získať finančné prostriedky na opravustrechy jeho rodinného domu. Bolo to tento rok, krátko po Vianociach a mnesa to ešte dodnes zdá, že ... že je iba moja túžba. Sumu, ktorú sa mi podarilozískať, by si tento zdrakovo postihnutý pán nikdy sám nezohnal. Hoci sao to už snažil dlhší čas, akosi ho stále nikto nebral na vedomie.

O to bola táto moja aktivitapotrebnejšia a priznám sa, ani ja som neverila, že to výjde.

Heuréka, stal sa zázraka zadarilo sa. Priznám sa, moja radosť bola oproti človeku, ktorý boladresátom, dvojnásobná. Raz to, že sa mi to podarilo, že sa to podarilo právemne a raz z výšky tej sumy. V tom okamihu som mala pocit, žedávam zo svojho.

A čosi podobné sa opakuje ajv čase týchto Vianoc. Obdaruvávam ľudí v mojej blízkosti síce trochunetradične, ale od srdca. Lebo takýto dar nie je možné získať za peniaze.Svedčí o tom, že mi na tom konkrétnom človeku naozaj záleží a že somten dar získala iba kvôli nemu samotnému.

A možno práve aj kvôli týmtoaktivitám začínam tak trochu opäť prichádzať na chuť Vianociam ako takým. LeboVianoce by mali byť o láske, pomoci a pocitu, že človek nie je nasvete sám.

Eva Fulajtárová

Eva Fulajtárová

Bloger 
  • Počet článkov:  99
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Vraj som filantrop, sociálne orientovaná a nadovšetko si cením možnosť slobodne sa rozhodnúť ... Zoznam autorových rubrík:  ... čo sa ma bytostne dotýkaKniha a jaNezaradené2- (dva mínus)Rozhodnut銍ASTIE SI TYPacientska advokácia/dôverníctObyčajné, ale s pomlčkoumôžem? Môžem, som naša VikinkaVšetkýmSúkromné

Prémioví blogeri

Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu