K tejto téme sa budem vracať trochu dlhšie, lebo som ju už stihla rozdiskutovať ráno s manželom a tiež aj na istom mieste s kolegyňou. Moja kolegyňa je približne v rovnakom veku ako ja, teda sme sa akosi zhodli na spoločnom názore. A práve o ten ide.
V danej relácii sa riešil hlavne problém používania slangových výrazov mladých ľudí u nás na Slovensku a rôzne porovnávanie s používaným slangu v minulosti a dnes. Tiež vplyvy amerikanizmov, aglikanizmov, atď. V podstate téma dosť zaujímavá, ale i ošúchaná. Druhú časťou tejto relácie, resp. myšlienku (nakoľko ide o reláciu s podnázvom filozofická) mala tvoriť beseda k správaniu sa mladých ľudí v dnešnej dobe, ich postoje k životu a reakcie dospelých na toto ich konanie. Postmoderná kultúra Ale k tomu sa už pán moderátor, či menovaná hostka, nedostali.
Moje otázky, ktoré sa týkali hlavne tejto časti relácie, by sa asi týkali hodnôt, ktoré dnešná mládež uznáva. Už na začiatku relácie bolo povedané, že sú to peniaze, peníze, many, euráče. Ale tiež byť heppy, cool, mať sa fajn a nebyť lúzer či nímand. Súhlasím. Toto je želanie skoro nás všetkých, nielen mladých. Ale ak by sme chceli vymenúvať hodnoty, ku ktorým sa naša mládež hlási, nemôžeme zabúdať ani na tie s pridanou hodnotou.
Keďže počúvam aj iné relácie, hlavne tie večerné, neraz sa rozpráva o tom, že mladí ľudia sú plní kresťanskej morálky, božej lásky a tak aj žijú. Je pozoruhodné, miestami až neuveriteľné, že máme na Slovensku akési spoločenstvo modlitieb otcov, matiek a to hlavne z radov mladých ľudí. A mnohí ešte z nich ani rodičmi nie sú, takto sa pripravujú na svoje budúce poslanie otca, matky. Pekné. To isté sú aj akési spoločenstvo modliacich sa mamičiek, ktoré svoje modlitby posielajú na diaľku v prospech viery iným ženám, atď ... Pekne sa to počúva, viem si to aj na život predstaviť. A dokonca s niektorými som sa aj stretla. Nie som až tak hlboko veriaca, že by ma presvedčili, že bez týchto modlitieb by budúce materstvo nezvládli, ale nevyvracala som ich ideu. Iba niečo ma z ich rozprávania zamrzelo. To niečo, je v podstate mojou otázkou, ktorú som chcela položiť autorom danej relácie: Prečo, keď títo ľudia uznávajú tak vysoko mravné princípy života, ako je zodpovedný prístup k rodičovstvu, k materstvu, prečo potom neraz (a opak je výnimkou) žijú s partnerom vo voľnom zväzku, bez manželstva. Prečo sex bez manželstva je pre nich úplne niečo prirodzené, dokonca i splodenie a narodenie sa ich spoločného dieťaťa. Otec sa naďalej chodí modliť do spolku otcov za to, aby mu Boh i Duch svätý pomohol byť dobrým otcom, ale to, že by mal myslieť na dieťa i z pohľadu rodiny, budúcnosti, to už nie. On nie je členom spoločenstva za Rodinu. Členovia kresťanských spoločenstiev - za kresťanskú rodinu a nie je ich po Slovensku málo, nech si už hovoria akokoľvek, vedia odôvodniť svoje konanie v prípade interrupcie. Určite v týchto zväzkoch nežijú na „psiu knižku", ale v prípade neplánovaného tehotenstva neraz býva interrupcia daným riešením. A to už nehovorím o antikoncepcii. Dnes, vyjadrujúc sa v duchu tejto relácie, fičí na nej celá generácie našich nástiek od 15-násť vyššie. A spomínané komunity nie sú výnimkou.
Takže, akáže to morálka a úcta ku kresťanským hodnotám? A čudné je, že takto svoj prístup k životu nevnímajú len dnešní tínežeri, či absolventi škôl, ale aj ich rodičia, dokonca starí rodičia. A bez vedomia, že páchajú čosi zlé. Vrátim sa zase k tým rozhlasovým reláciam piatok večer sa neraz dozvedám, že koľko sedemdesiatnikov sa priznáva k partnerke, či naopak. Veta: už roky žijeme ako partneri, nie sme sobášení ... a načo? Aj takto sa dá! Dá sa. Ale či sú to tie správne hodnoty, ku ktorých nás vyzýva RKC, ev. kresťanská náuka? Keď hovoríme o mladých, tak to možno ako tak odôvodniť globalizáciou, internacionalitou ich života, a pod. Ale hovoriť o tomto fenoméne u dnešných 70-tnikov?- mám na to iba jedno, jediné vysvetlenie. Zadné dvierka, ev. vypočítavosť.
Kto by mal ľuďom povedať, že ich konanie nie je správne? Ak im to nehovorí vlastné svedomie, ich životná skúsenosť, či filozófia žitia ich predkov, mal by im to povedať kňaz. Kňaz, keď prídu na spoveď a upovedomiť ich, že nestačí, aby sa človek iba vyspovedal, ale že sa treba aj zmeniť. Ak to neurobia, ďalšieho rozhrešenia by sa nemali dožadovať, ani by im nemalo byť umožnené ďalej chodiť na prijímanie. Ale kde sa to takto deje? V ktorom kúte Slovenska? Prečo to kňazi tolerujú? Vraj aj horšie veci sa dejú a je to v pohode. Tak potom nech kňazi apelujú na kardinálov vo Vatikáne, aby bol čo najskôr zvolaný koncil a ten nech rozhodne o zmenách. Nech antikoncepcia nie je hriechom, nech matka má právo rozhodnúť bez hriechu o tom, či dieťa privedie na svet, alebo nie. Nech spolužitie na divoko nie je nelegálne, keď ho už nechce akceptovať zákon svetský, nech mu požehná aspoň sám pán Boh. Lebo, inak všetko kresťanské sa stáva iba pozlátkom, ktoré po prvom daždi začne hrdzavieť a časom sa celkom rozpadne. Konkrétne v súvislosti s touto nočnou pyramídou? Naozaj nemožno uznávať isté hodnoty a robiť úplne čosi iné, a čakať, že všetci na okolí to odobríme a budeme s tým súhlasiť.
Postmoderná kultúra. Zvykne sa týmto termínom nazývať niečo, čo nie každý je schopný vo svojom vedomí spracovať a stotožniť sa tým. Postmoderna alebo postmodernizmus je európsky myšlienkový smer konca 20. storočia, zároveň označuje stav svetovej kultúry druhej polovice 20. storočia odmietajúcej doterajšie filozofické princípy.
Len nechápem, prečo ľudia chcú na Slovensku oboje? Hlásime sa k starým kresťanským hodnotám a žijeme v duchu postmoderny.
