Tak potom ako si vraj majú vysvetliť moje konanie, ktoré bez ostychu verejne hlásim a publikujem na stránkach prístupných širokej verejnosti? A ja odpovedám všetkým teraz a bude to platiť n a v ž d y . Kým niečo napíšem, robím tak, že tak myslím. Je len otázne, či je moje myslenie dobré, resp. prijateľné. Nehovorím správne. Lebo správne je naozaj pojem relatívny a každý si to ako pravdu môže vysvetľovať svojsky.
Po zverejnení môjho príspevku na tému Zbierka a mediálne známe tváre som sa dostala do rozporu s mnohými neznámymi ľuďmi. Nápad, zverejniť priamy kontakt na naše OZ nebol vraj ten najšťastnejší, ale urobila som to tak zámerne. Myslela som si, nádejala som sa, že nám ktosi svoju mediálne známu tvár na nejaký ten deň-dva prepožičia. Stalo sa opak, čoskoro som sa ja stala mediálne známa a to množstvo tlf, v ktorých mi, pre mňa neznámi ľudia, vyčítali moju naivitu, drzosť a dokonca aj hlúposť. Že vraj som sa nezosmiešnila iba ja osobne, ale celé naše OZ. Na otázku v čom, neraz padlo za výraz - vraj mám sa starať o vlastné psychické problémy, riešiť ich a nestrašiť nimi okolie.
Ešte pred zabezpečením tejto Zbierky som sa dostala do rozporu s predstaviteľmi mesta, nakoľko v predstihu riešim problémy, ktoré ešte ani nenastali. Moje problémy sú pre nich iba víziou budúcnosti, no pre mňa, pre naše OZ majú vyčísliteľnú hodnotu. 1398,56 € mesačne. Naozaj sa mi tu nechce teraz rozpisovať o čo konkrétne v danej sume ide. Jedná sa o úhradu preplatenia nákladov na prevádzku chránených pracovísk. Kritéria úhrady sú pevne stanovené a musia sa dodržiavať. Nehovoriac o tom, že akékoľvek nie najlepšie rozhodnutie zo strany mesta nám zvyšujú náklady na prevádzku, zmena Stanov, úprava priestorov, atď, sťahovanie, atď. Som naozaj paranoidná či dementná, keď sa bránim a uháňam kompetentných v predstihu?
Čisto moja osobná iniciatíva. Učím ľudí okolo seba, ako si pomôcť. V prípade, že na internete objavím nejakú výzvu na tvorbu projektov pre individuálne osoby, oslovím mnohých zo známych a radím, ako na to, aby aj oni využili danú ponuku. Ide o rôzne druhy pomoci, sociálne slabým rodinám, zdravotne postihnutým študentom, ľuďom v núdzi. A hlavná otázka, či dôvod - p r e č o ? Asi mám z toho percentá, alebo??? Ak to robím pre dobrý pocit a moju „vkladnú knižku dobra", tak som asi vadná a ľudia ma vôbec nemôžu brať vážne. Neveria mi.
Boh ma obdaril istou danosťou. Ako tak viem písať, ovládam primerane pravopis a mám sklony k právu. Neraz ma oslovili ľudia s prosbou o spísanie žaloby na súd a keď sa to ujalo, dokonca som bola oslovená, kompetentnými vyzvaná, aby som dotyčného na súde aj zastupovala, zvýšilo mi to sebavedomie. Nedalo sa, nemám potrebné vzdelanie. Dnes mnou „vyrobená" žaloba zabrala aj bez advokáta a iných právnych osobností i v Strassburgu. Takže aj touto cestou sa v pomoci iných nejaký ten rok aktívne angažujem. A hlavne, toto všetko ma naučili vlastné potreby, potreby vlastnej rodiny, a keď to dokážem pre svojich, prečo nie aj iným odkázaným? Stráca sa tým moja dôveryhodnosť, alebo naozaj ma netreba brať vážne?
Mám novú kamarátku. Katinku. Zoznámila som sa s ňou asi týždeň pred pôrodom jej druhého dieťatka za - do určitej, pre ňu ponižujúcej - situácie. Prišla žobrať. Nie pýtať si, ako sa to bežne robí, ale ona žobrala. A bolo to asi takto: ... a televízor nemáte, ... a ešte počítač... a nejaké korunky by sa nenašli... moje deti nemajú nič... atď. Pozvala som ju ku nám, o čo mala záujem a uznala som za vhodné, som jej darovala a hlavne, vypýtala som si na ňu kontakt. Pôjdem ju navštíviť a ak bude prístupná, chcela by som z nej urobiť normálnu maminu malých detí a nie žobravú tuláčku, ktorá vymetá ulice nášho mesta. Urobiť, znamená porozprávať jej, v čom je jej konanie neprijateľné pre verejnosť, prečo ju ľudia odmietajú a prečo ju nechcú ani vypočuť? Ako s tým už spadnutým bruškom zvonila od bráničky k bráničke, bolo mi jej ľúto. A keď susedia videli, kto je za bránou, mávli rukou a dali spiatočku. Vraj toto robí už nejaké mesiace a stále. A nikto z tých dotyčných ju nepozval ani za bránu, nieto ešte do domu. Susedia stále nechápu moje konanie a som čudná, strácam ich úctu a dôveru. Možno, keby vyložili pred bráničku nielen starý papier, železo ale hlavne všetko nepotrebné, čo doma im zavadzia a nepoužívajú, pomohli by hlavne sebe. Zbaviť sa zbytočností a inému možno aspoň urobili radosť.
Manželovi na dvore som vysvetlila, že máme návštevu a všetky otázky mu zodpoviem potom. A ... našťastie žiadne neboli. Katinka mi občas prezvoní a pozvala ma pozrieť bábätko. Už sa teším a určite tam pôjdem.
Takže, dnes už nečakám, že sa mi ktosi ozve z okruhu mediálne známych tvári. Náš región, ako v podstate celé Slovensko, je bohatý na múdrych ľudí. Z rôznych mnohých oblastí, ale stále sa mi vynára príslovie našej babky: zabudol vôl, že teľaťom bol...
Pozdravujem všetkých svojich rodákov, ktorých tvár má vysokú cenu. Doteraz som bola veľmi hrdá, že mnohí z nich dôverne poznajú tie isté miesta v našom meste. Vedia, že Zapotôčky ľudia famíliarne volajú Zapotoky, lebo zostarli a narástli, tie Zapotoky. Vedia, že Ferko Báni odišiel z Prievidze do Handlovej. Ak nevedia, tak im poviem, že v nedeľu 3. októbra t.r. zomrel. Vedia, kto bol Rasťo Havalda, vedia, že psí útulok je ďaleko za mestom a že v Šútovciach je cintorín pre zvieratá. Toto všetko ľudia od Trnavy, Levíc vedieť nemusia.
Som na Vás, ktorých tvár má podstatne väčšiu predajnú cenu, ako tvár ostatných ľudí nášho mesta, síce trochu nahnevaná, ale chápem. Nie je ľahké byť iba človekom s "drahou" tvárou. A možno, možno si nikto z môjhu príspevku nezoberie k srdcu ani riadok. Načo? Predsa autora týchto myšlienok nemožno brať vážne. Vraj, moje myšlienky, ktoré prevtelujem do skutkov, sú výplody chorej mysle a normálnych ľudí môžu aj urážať. To - vraj - nie je ani slovným doplnkom, či ozdobou mojej výpovede; je to pochybnosť iných o mojom dobrom zdravotnom stave.
Prajem všetkým pekný deň!!!
