Ktosi, z menej známych politikov malej strany povedal, že je veľmi rád, že iniciatívu okolo financií v rámci EÚ podchytilo práve Nemecko. Najskôr som tomu nerozumela, ale po niekoľkých ďalších debatách s ním a ešte aj v kruhu pár jeho protivníkov, som pochopila. Ten človek má pravdu! Na otázku, prečo s tým nevystúpi v parlamente ako poslanec, tvrdí, že vlastní by ho zožrali. Členstvo v jednej z parlamentných strán a to že, v parlamente nesedí prvé volebné obdobie, že je už "zapísaný", mu v tom bráni. Vráťme sa však k Nemecku. Po vojne bolo Nemecko, podobne ako iné krajiny, totálne zničené. A kde sú teraz, kde boli oni dvadsať rokov dozadu a kde my? Prečo? Prispôsobili sa diktátu tých, ktorí sa chytili ekonomickej moci a ... iné im nezostávalo. Určite to boli opatrenia reštrikčné, mnohí potomkovia povojnových Nemcov vtedy plakali a ich rodičia by sa najradšej vrátili až k Rakúsko-Uhorsku. Pevná ruka, reštrikčné opatrenie spolu so "zdravým sedliackym rozumom", či akýsi "chochmes" tých, ktorí spravujú a zodpovedajú, doniesli výsledkdy. Pre nás síce v podobe "zlého kapitalizmu", štrajkov, nezamestnanosti, teda toho, ako je to u nás dnes. A predsa sa mali lepšie, ako my. Inak by mnohí neriskovali životy kvôli emigrácii. Teraz má Nemecko Merkelovú. Možno druhá železná lady v povojnových dejinách Európy, možno prvá. Beriem ju. Určite za ňou stojí obrovský tím iných ľudí, ale myslím si, že má navrch. Spolu so Sarkózym, možno ešte zopár iných. A to je všetko. Tento istý pán poslanec tvrdí, že pod vedením Merkelovej a ostatných jej roduverných, zažehnajú krízu v EÚ. Možno to bude 5-7 rokov, ale raz sa to EÚ podarí. Čo to pre nás znamená? Podrobiť sa všetkým opatreniam, zvažovať svoje potreby a možnosti, atď! A začína sa dariť. Fajn! Dlhová brzda, ale pre celú EÚ - som za. A neuveriteľné, aj všetkých 150 mocných. Viem, že v tomto období budú aj u nás upravované mnohé zákony, týkajúce sa života obyčajných ľudí. Zmení sa sociálna politika, systém financovania zdravotníctva, dôchodkový systém a zásluhovosť, odmeňovanie v štátnom sektore - to všetko s dopadmi na ľudí, ktorí nebudú chápať a budú sa brániť. Fajn! Nech! Zmena v súdnictve, boj proti korupcii a klientelizmu, prijatie zákonov o možnosti potrestania aj tých najvyšších - Francúzsko, Nemecko, atď... A je úplne jedno, či strana, ktorú bude prijímať v parlamente tieto zákony bude pravicová, či ľavicová, stredová.
Možno to nebude ani v budúcom volebnom období. Ak bude prijatý zákon o dlhovej brzde, tie volebné obdobia nebudú mať dopredu presne určenú dĺžku. Bude závisieť iba od vlády, či je ochotná prijať reštrikčné zákony, alebo v novom kalendárnom roku padnúť. Poslanci budú tiež chcieť mať istý čas pokoj od bežného života, preto budú zdvíhať ruky za to, aby tie zákony prijaté boli a nie proti. Tie reštrikčné.
Že nás ekonomicky nič dobré na pár rokov nečaká? Musíme sa pripraviť a prijať to. Odísť nieto kam, lebo ako ekonomického migranta nás nikto neprijme. Každý musí, či bude musieť, prehodnotiť svoj spôsob života, svoje priority a následne i možnosti a potreby. A prispôsobiť sa. Nielen radoví občania, obyčajní ľudia z ulice, ale aj tamtí hore. Málokto pochopí zmysel a opodstatnenosť týchto rozhodnutí. Budú protesty, štrajky, budú zdvihnuté päste. Ale nikomu to nepomôže. Už tu nebude právo veta pána prezidenta a v snahe mať od všetkého pokoj, ev. nezaprieť sám seba a svoj pôvod: „urobím, čo odo mňa chcú". Dnes je rozhodujúce hlavne to, kto to chce. Potom to nebude už možné. Aspoň dúfam.
V Taliansku vlastní zradili premiéra, dokonca ani Zmluva o nedoknuteľnosti, alebo o nezrušiteľnom partnerstve, s jemu blízkou osobou, mu nepomohla. Tí najvernejší sa od neho odvrátili a mnohí aj s opovrhnutím. Nezávidím mu, čomu všetkému bude musieť čeliť, vysvetľovať. Ale, ktosi zabudol, že svetská sláva, poľná tráva a nič nie na veky. Peniaze sú sila, len, niekedy akékoľvek ich množstvo, nestačí na prežitie.
Keď EÚ donútila riešiť vládu Talianska a jej premiéra ich vlastné problémy, lebo...!!! nebude problém to raz riešiť podobne aj v iných krajinách. Podľa mňa to bude správne. Potom nech si naša vláda pomôže ako chce, s čím chce a ako. Dnes je ešte priestor riešiť otázku platov učiteľov, lekárov, sudcov, kohokoľvek, lebo ešte stále je to nás, aký bude deficit štátneho rozpočtu, či deficit Slovenska vôbec. Možno o rok to bude ťažšie, lebo čísla nepustia.
Nie všetci ľudia na Slovensku odmietajú tvrdenie, že Slovensko ako rovnocenný člen EÚ musí znášať všetky neduhy ekonomicky neschopných štátov. Niektorí chápu zmysel tohto konania a pochopili, že musíme všetci spoločne. V tomto boji neexistuje víťazstvo a prehra. Prehráme všetci. A bolo by to práve Nemecko a Francúzsko, koho pád eurozóny by zasiahol najmenej boľavo. Horšie by to bolo s nami, ale aj so štátmi mimo eurozóny.
Budúce roky budú oveľa ťažšie, ako boli tieto. Možno sa čosi u nás na Slovensku uprace, možno sa niečo vyhodí, ale myslím si, že časom sa to dostane ako tak do roviny znesiteľnosti a únosnosti. Určite naši lekári nebudú mať taký plat ako vo Švédsku, či vo Švajčiarsku. Prečo? Lebo všetko sa odvíja od stavu financií a výsledkov hospodárenia krajiny za uplynulý rok. Do úvahy je možné prihliadať tak na HNP, HND, HDP. Tieto ukazovatele sa ešte celé roky budú v mnohom líšiť od európsky vyspelých krajín EÚ, tak prečo by sa nemali líšiť aj platy, či dôchodky ľudí na Slovensku?
Pán poslanec, napriek tomu, že ste bol prizvaný ako lektor nášho vzdelávania v úplne inej oblasti, ďakujem Vám za Vaše názory. Neviem, či sme Vám dali dosť jasne na vedomie, že s nimi súhlasíme.
PS: nie som členom žiadnej politickej strany a za žiadnu „nekopem"!
