Milá Alicka,
ďakujem Ti za krásne vyznania, čo pre Teba znamená pomoc. Donútila si ma zamyslieť sa nad mnohými súvislosťami a hlavne, trafila si u mňa priamo do života. Teda, ak dovolíš: teraz niečo o pomoci, o pomoci trochu inak.
Na Slovensku prebieha zbierka Nezábudka. Je to finančná zbierka na pomoc programu Ligy za duševné zdravie v rámci aktivít podpory duševného zdravia. Pod tou pomocou sa myslí aj skutočnosť, že časť financií zostane u tej "maličkej", ale síce právne samostatnej organizácie, ktorá túto Zbierku organizuje v danom meste, v danom regióne. Stalo sa. Vyzbierali sme veľmi málo. Dôvod? Okrem nepriazni počasia ja to, že naši ľudia sa z pochopiteľných príčin zbierky zúčastňujú iba veľmi málo. Hanbia sa za toto ochorenie, sprevádza ich pocit hanby vystupovať verejne. So psychickým ochorením sa spája v očiach verejnosti nielen agresivita, vraždy, ale i popôrodná depresia a "zabíjanie" novorodeniatok. Ľudia s ním spájajú aj lenivosť, poberanie invalidných dôchodkov od 18-násť rokov, nedokážu ospravedlniť nedokončenie štúdia a vraj potom idú k lekárovi, že majú depresie a raz dva je z toho schizofrénia. Príliš úbohé myslenie týchto ľudí!!! Nie, nebudem im ďakovať ani za názor, lebo je scestný, zavádza a zvyčajne je odpočutý. Človek, ktorý žije s takto chorým príbuzným, vie, o čom je toto ochorenie a nikdy by sa k nemu o ňom takto nezmieňoval. Fajn!!!
Rôzne OZ, rôzne neziskovky pre onkologicky chorých pacientov zakladajú samotní pacienti, ich rodina, všetci, ktorí vedia, o čom to je. To sa počíta a hodnotí veľmi kladne! Podobné je to u mnohých ochorení, vrátane psychických chorôb. Áno, aj tu fungujú tak psychiatrickí pacienti (nie bývalí, lebo oni už navždy budú psychiatrickí pacienti), ich rodina, tí najbližší. Samozrejme, kým to prijali ako daný fakt a dokážu ísť s kožou na trh. Ale ... hodnotiť človeka z pohľadu trebárs diabetika - viete, má cukrovku, i jeho otec má cukrovku, ten malý ju má od troch rokov, tak... tak sa prihlásili ... založili ... chodia do Združenia. A príde ku Zbierke a idú všetci do ulíc... Ľudia ich chápu, pomáhajú, kasičky sa plnia. Hovorí sa tomu svojpomoc a je to istá forma terapie a samoliečiteľstva bez nákladných finančných výdavkov. Dnes je to aj programom rôznych projektov. Teda u rôznych ľudí rôzne.
U psychicky chorých ľudí to tak nefunguje. Prvá otázka - bohužiaľ aj od verejných činiteľov mesta, regiónu: ... môžete vy organizovať, koordinovať, vyberať peniaze, keď nie ste psychicky v poriadku, keď máte psychické problémy? - Alicka moja, nezabila by si ho?! A potom, potom by sa to potvrdilo. Ak sa rozplačeš, myslia si, že majú pravdu. Ak sa zasmeješ, majú Ťa blázna. Ak nereaguješ, vraj nemáš tam čo robiť. Tak ako???
Ale, to by sa dalo ako tak pochopiť. Kto nezažil "trochu lásky" k človeku, ktorý má psychické problémy, nikdy, nikdy ho nepochopí. "Trochu lásky" ...
Keď Ti to však povie niekto z tých najsambližších, že ... škoda pre tých bláznov ... každej koruny, každého centa, to sa naozaj ťažko, ťažko predýchava. Veľmi ťažko! A u mňa sa stalo to, že som povinná aj ľudí s týmto názorom naďalej akceptovať a zákon o živote mi ukladá napriek ich vyjadreniam - bezhranične ich aj ctiť a milovať!!! -
Bojím sa, že to dlho nevydržím.
A ostatné okolie? Tomu odkazujem, že:
aj človek, s IQ od 85 nahor chápe, že pomoc bezdomovcom musí ponúknuť a podať ktosi iný, nie člen/ovia tejto komunity. Podobné je to aj v rómskej komunite, i keď teraz nemyslím etnikum, ale sociétu. To musí urobiť človek, ktorý nežije v osade, ale taký, ktorý život ľudí v osade dôverne pozná. Škoda, že psychicky chorých ľudí nespája iná farba pleti, trebárs zelená, aby sa dali rozoznať „aktéri pomoci týmto ľuďom" od samotných postihnutých. Aby sa aspoň takto týmto ľuďom verilo, že sú ako tak normálni, že nie sú pod liekmi a že vybrané korunky neodovzdajú bezdomovcom na Riečnej 15.
Myslím si, že minimálne polovica ľudí, ktorí organizujú zbierku, sú koordinátormi Zbierky Nezábudka, nemajú žiadne, defakto-či dejure, psychické ochorenie, poruchy. Netrpia trvalým poškodením ich duševného zdravia a sú oprávnení konať v mene týchto postihnutých, i v mene zákona!!! Prečo sa to všetko hneď personifikuje, prepája na všetkých? Kvôli iným zbierkam?
Druhá polovica má možno nejaké tie problémy de fakto-i de jure, ale v čase konania zbierky sú zastabilizovaní. Inak by sa sami to zbierky dobrovoľne neprihlásili. A koniec, koncov najväčšie gro ľudí v uliciach so zbierkou Nezábudka, boli študenti stredných škôl z nášho regiónu a doposiaľ nemali žiadnu skúsenosť so psychiatriou.
Zbierka Nezábudka je za nami. Škoda, že tak ako vlani, sa na naše výzvy ku nám neprihlásila žiadna verejne mediálna tvár. Zrejme, aby ich meno nespájalo s týmto ochorením. Všetká česť herečke Anke Šiškovej, ktorá je mediálnou tvárou zbierky Nezábudka v rámci celoslovenskej kampane Ligy za duševné zdravie.
Výsledok zbierky využijeme hlavne ako zálohu na platenie výdavkov spojených s prevádzkou klubových priestorov nášho OZ od úhrady nájmu, cez energie, výukové programy rôzneho druhu vzdelávania až po kúpu hygienických potrieb, vrátane toaletného papiera. Sú to maličkostí, ktoré by sme si bez získaných financií nemohli dovoliť a v podstate, naša existencia by bola minulosťou. Podrobné využitie financií zverejníme trochu neskôr na stránke: www.stastiesity.tym.sk.
Aj keď hovorím, že Zbierka ako taká skončila, veríme, že sa to týka iba vyberanie do kasičiek v uliciach. Dúfam, že nám dobrí ľudia poukážu aj financie priamo na náš účet, 0371501787/0900, ktoré treba označiť špecifickým symbolom Zbierka, prípadne 20112001. Znamená to rok zbierky a rok vzniku nášho OZ. Nie, nechceme zavádzať, podvádzať. Aj ten príspevok - podľa dohody - odvedieme na účet Ligy za DZ a tá ho zaregistruje a vráti späť nášmu OZ na základe Dohody o zbierke Nezábudka s naším OZ.
Alicka, to čo teraz je adresované, alebo by malo byť adresované Tebe, ako reakcia na Tvoj príspevok.
Dovolím si to však adresovať všetkým: Pomoc iných v akejkoľvek forme má cenu zlata. Vieš to Ty, viem to ja, vedia to mnohí. Iba si nedokážem vysvetliť, prečo to niekto dokáže - pomáhať a iný nie. O pomoci - resp. rôznych formách pomoci začínajú mnohí rozprávať až potom, keď sú sami na ňu odkázaní. Nie je to trochu neskoro?
Na druhej strane však ďakujeme všetkým, ktorí predsa si len našli čas a zastavili sa pri nás. Dokonca nám aj čosi prispeli. I keď možno, zdá, že plačem nad výsledkom zbierky, nie je to pravda. Moja bolesť sa zrodila z odmietavého postoja ľudí k našej komunite. Možno sme si sami príčinou, že sa bojíme, že sa nevieme brániť. Čo už? Učíme sa za pochodu.
Možno, je už pre mňa neskoro, ale naozaj ďakujeme za každý príspevok. Aj za ten najmenší. Vôbec nejde o to, že tá a tá skupina ľudí vyzbierala toľko a toľko a v tom a v tom meste sa v rámci tejto zbierky vyzbieralo toľko a toľko. Ani jedna zbierka nie je o súťaží, kto má viac. Jej výsledok je vždy plusový a pozitívny. Len akosi stále sa mi tam kdesi medzi riadkami vynárajú tváre nielen celkom anonymných ľudí, ale aj tých, ktorí by mali mať ku nám blízko. Blízko, najbližšie.
Ďakujeme! Tým, ktorí prispeli, lebo vedeli, že ktosi potrebuje pomoc. Ďakujeme aj tým, čo nás počas zbierky obdarili teplým slovom a úsmevom, lebo vieme, že nás chápu a máme ich podporu. Ďakujeme všetkým aktivistom, študentom škôl, ped. pracovníkom, že nás neodmietli a šli s nami do ulíc. A ďakujem hlavne verejnosti, že ešte stále sa dokážeme rozdávať a pomáhať si. Ďakujeme!!!
