Prečo sme tých Rusov od nás vyhnali? Mohli tu byť doposiaľ a strážiť komunizmus. Bolo zle? Boli byty, lacná strava, bolo všetko. Teraz?
Na každú z týchto otázok by bolo odpovedí na román. Vôbec to nechcem rozoberať, stačilo mamke dať iba jednu odpoveď. Maminka, komunisti nerátali v miliónoch a nemali radi miliónárov. Keby tu boli, nemala by si byt v hodnote milióna korún a možno, možno by si v ňom už ani nebývala. Sama stará pani v trojizbovom byte.
To stačilo. Mamke sme siahli na majetok, na jej vlastníctvo a bolo zle nedobre. Prečo by to nebolo aj za komunistov, veď ten byt bol môj odjakživa. Viem, ale vtedy nemal hodnotu v bývalej mene jeden milión, ale iba 115 000. Ide o družstevný byt. Ozaj prečo má dnes takmer po 45 rokoch 10-násobne viac?
Dosť o byte. Ide o 21. august. Vraj bolo viac bezpečnosti, keď tu boli Rusi a človek sa nemusel báť výjsť z domu. Vôbec som nevedela, že členovia ruskej armády by boli po Slovensku robili tajnú strážnu službu občanom. Možno niektorí z nich občanov „strážili". Ale naša mamka to určite nebola. A boli aj tajní, robili to síce dosť okate, ale nie v prospech človeka, jednotlivca.
Vtedy v auguste si maminka robila starosti, že bude vojna, hlad a bieda. Neskôr si „voľkala", ako dobre, že tí Rusi sú tu a dávajú pozor, aby sa to u nás nezvrhlo ako na Západe. Aby nemusela počítať, koľko rezňov vysmaží v nedeľu na obed. Vychádzala z rukalapných dôkazov, že od susedy sestra, ktorá zdrhla do západného Nemecka počíta v nedeľu rezne na „osobu a kus" a to iba raz mesačne. Naša mamka nikdy počítať nemusela a nemusí. Má predsa nás, svoje deti.
Rusi tu boli celé desaťročia a ľudia boli spokojní. Niektorí. Mnohí nie. Prečo by sa mal ktosi priživovať na výdobytkoch iných, keď aj iba obyčajnou spotrebou bežných vecí? Nehovoriac o inom. O ideológii, znečisťovaní životného prostredia, vymývania mozgov už u detí predškolského veku - návštevy v MŠ, atď.
Je mi ľúto, že mnohí, nielen naša mama, vníma ich odchod v deväťdesiatych rokoch boľavo ešte aj dnes. Však nám vraj tu s nimi nebolo zle, prečo potom? Maminka, prečo potom si nepozveš domov celú famíliu, resp. známych a nechováš ich z vlastného? To už nepochopila, nechcela.
Dnes si opäť spomíname. Hlavne na nevinné obete. Vraj takých nebolo, boli iba tí, čo provokovali a takým by sa aj dnes ušlo. Povedať si svoj názor, obhajovať vlastný postoj nie je provokácia. A vôbec, čo tu mali robiť? Načo prišli? Atď...
Na všetky tieto otázky nám zodpovedala história. Ale napriek tomu, že odvtedy uplynulo 42 rokov a podľa mojich detí je to história, či dokonca už archaizmus, nie je možné a hlavne netreba na to zabudnúť. Áno, história, či archaizmus? Fajn!!! Ľudia ale nezabudli, že vycestovať mohli iba niektorí povolaní, či vyvolení. Čo vy na to, páni študenti a mládež tak do 30 rokov? Viete si to predstaviť? Autá a cesty. Všetko na poukazy, iba zopár značiek ako trabant, wartburg, moskvič, volga, škodovka. A cesty??? ...
Bolo toho podstatne viac. Hlavne pocit neslobody - myslieť či konať. Boli vyvolení, povolaní a ... ostatní. Nevadí. Už je to za nami.
42 rokov z mojich 58 a nezabudla som. Nikdy nezabudnem.! Osobne proti Rusom ako národu som nikdy nič nemala, mám ich rada. Zbožňujem ich kultúru, mestá, históriu. Ale, prosím, v budúcnosti už iba ako hostí. Nikdy viac ako príslušníkov nášho národa. Teraz i navždy!!!
