Gabo Németh
Boh a nebo
Nebo posiela dúhe email,
profesionálny knihovník, básnik, spisovateľ, od roku 2006 člen Spolku slovenských spisovateľov. Vydal básnické zbierky: Za súmraku, Slnko nad básňou, Rodinný album.V roku 2016 mu vyšla vo vydavateľstve Spolku slovenských spisovateľov už v poradí štvrtá básnická zbierka Srdce na kľúč. Táto zbierka dosiahla celkom slušný úspech.Prekladá sa do dvoch jazykov: do taliančtiny a čínštiny, preto sa autor rozhodol až po jeho preložení poslednej básnickej zbierky Srdce na kľúč ponúkne svoje dielo na slovenský trh.Domnieva sa totiž, že týmto zbierka Srdce na kľúč dosiahne to, čosi básnik Gabriel Németh zaumienil, nájsť svojimi veršami skutočnú cestu nielen k slovenskému čitateľovi ale aj zahraničnému.Momentálne Gabriel Németh dokončil svoj prvý román Slzy pre bolesť a mieri s ním do vydavateľstva IKAR.Autor sa venuje duchovnej poézii. Chce byť pokračovateľom katolíckej moderny a venovať sa spisovateľskej tvorbe ako autor - spisovateľ......, Zoznam autorových rubrík: Nezaradená, denná čítanosť, denná čítannosť

Dvere sa otvorili. Vošla dnu, odrazu zacítila, tú omamnú vôňu, priam božskú vôňu vanilky, čokolády, punču. Poriadne to s ňou zamávalo. Sama to mu nechcela veriť.

Zmluvy, zmluvy, sústavne zmluvy. Vždy ich treba predlžovať, čo je samozrejmé. Aj, keď nás to ubíja, je to nutné a viac, než potrebné. Zvyk je železná košela, jediné, čo si nedokážeme predlžiť, je vlastný život. Ten je žiaľ v Božích rukách.

Prvé, čo ma napadlo, vyplývajúc zo samotného názvu môjho článku. Áno, Matovič je fešák, ale v žiadnom prípade, nie dobrý politik.

Položí ruženec na stôl, pozrie sa na svätý obraz nad posteľou a odrazu sa jej premietnu, tie dlhé nekonečné roky. Mala ju v obľube, bola jej suseda. Keď ju poprosili, aby ju doopatrovala, pristala.

Nijak inak som ani nemohol nazvať svoj článok o zdravotníctve, respektíve zdravotníckej reforme, v podaní našej koalície. Dosť ma prekvapili, ak takto má v skutočnosti vyzerať v praxi reforma zdravotníctva. Veď posúďte sami.

Hľadí cez záclony. Dvíhajúca sa jeseň ako žiletky, brúsi čas na hrane. Pozrie sa na hodinky, je ešte len pol tretej, pravé poludnie, keď sa chlapi oprú o vietor a skosení dažďom, veria spomienkam.