"Žijeme vo zvláštnych časoch, kedy mladí i starí sú vzdelávaní v klamstve a ten, kto sa odváži hovoriť pravdu, je nazývaný šialencom či bláznom." Platón, 320 pr.n.l. Zoznam autorových rubrík: Súkromné, Nezaradené
Zhodou okolností sa jedná o mojich dvoch najobľúbenejších politikov, ak to tak môžem povedať ( myslím, že môžem ). Preto ma Mrzí, a veľmi, čo sa dnes stalo ale nakoniec je to tak dobre. Pýtaš sa o čom hovorím? Dnes mal Igor Matovič tlačovú besedu na ktorej obvinil Rada Procházku z toho, že mu pred dvoma mesiacmi navrhol dobrý“ kšeft s reklamou.
V auguste minulého roku prepadol môjho strýka a 88 ročnú starkú sused s manželkou a už takmer dospelým synom kvôli tomu, že mu vadil brechot našich psov a to, že občas behajú po ulici. Strýko dostal po hlave a starkú zhodili na zem. Samozrejme sa to ohlásilo policajtom. Policajný vyšetrovateľ začal vyšetrovať. Keďže však išlo o slovo proti slovu (neboli žiadny svedkovia), na viac si sused so ženou a synom potvrdili navzájom alibi, preto vyšetrovateľ došiel postupne k záveru, že skutok sa nestal. A teda, že môj strýko si to vymyslel a môže byť stíhaný za krivú výpoveď. Niet sa čo študovať, že o pár mesiacov na to ho mladý sused(ktorý ho zmlátil) skoro prešiel na aute, keď išiel po ulici na bicykli. Prečo nie, veď už si bol istý, že sa mu nič nemôže stať. Aspoň to si určite dodnes myslí.
Pred pár dňami sa môj dvojročný synovec zaľúbil do váľania sa v piesku, strávil na piesku u sestrinej kamarátky pol dňa spolu ďalšími deťmi. Paradoxne v ten istý deň sa na sídlisku v Detve objavili chlapíci z technických služieb mesta Detva ktoré ja nazývam Pat a Mat s.r.o. Najbližšie pieskoviská počas dvoch dní zbavili piesku, no samozrejme nový akosi pozabudli doviesť. Keďže to vážne narušilo synovcov denný režim, pretože mal každý deň v rozvrhu aspoň hodinu na piesku, tak som sa teda šiel spýtať chlapíkov ktorí tvrdo pracovali už tri dni pred panelákom opretí o lopaty či sediaci na lavičkách: Kedy doveziete piesok? „ Asi budúci týždeň, no najlepšie urobíte, keď sa spýtate pána Barana z mestského úradu." Tak som sa išiel spýtať pána Barana na mestský úrad, no samozrejme tam nebol. Čo by tam asi robil počas pracovnej doby?..
Je leto roku 1988 a na bezmennom potoku niekde na Východoslovenskej nížine sa brodí po kolená vo vode muž stredného veku. Všade naokolo je hustý porast prevažne invázneho pohánkovca japonského a netýkavky žliazkatej. Nad ním sa týčia mohutné vŕby a jelše, vytvárajúce príjemný chládok. Šumenie listov v ich korunách prerušuje iba občasný škrekot či spev okolitého vtáctva. Na modrej oblohe sa promenádujú oblaky najrôznejších tvarov a veľkostí, sem tam pohladí tvár ľahký vánok. Podľa sústredeného pohľadu muža na dno potoka sa dá usudzovať že niečo hľadá. V pravej ruke drží akési sito do ktorého si práve nabral piesok či bahno z dna a začal ho pomaličky preosievať.
Dnes som sa rozhodol podať podnet na SIŽP v Banskej Bystrici, pretože sa moje milé korýtka už dostávajú do smrteľného ohrozenie. Vlastne už niekoľko z nich prišlo o život pri činnosti súvisiacej s výstavbou R2, ktorá prebieha na Detvianskom potoku (viď fotky). V dobrej viere som teda zavolal do Bystrice, na Inšpekciu Životného prostredia, odbor Inšpekcie ochrany Prírody a krajiny. Dúfal som, že mi to nezdvihne nekompetentná úradníčka, ktorá mi to zdvihla pred pár mesiacmi.. No dúfal som zbytočne, pretože to zdvihla presne tá istá osoba ktorej meno som si ale nepamätal, zato ona si ma pamätala po hlase a hneď vedela o čo mi ide.. Ešte skôr ako som stačil vypotiť ,, korýtka riečne", ona zabila ,,korýtka rybničné". Prekvapilo ma to a v podstate aj potešilo, že pani úradníčka vie" o čom hovorím.. Síce netrafila meno druhu ale aspoň vedela, že sa jedná o lastúrnika. To bola posledná vec čo ma v tejto komunikácii potešila.
Turistika a pobyt v prírode je voliteľný predmet na Fakulte ekológie a environmentalistiky vo Zvolene. Väčšinou sa ponúka prvákom na bakalárskom stupni alebo prvákom na inžinierskom, teda takým neostrieľaným študentom ktorí ešte nepoznajú prostredie a gestora tohto predmetu, ktorým je Ing. Juraj Modranský, PhD. K tomu poznaniu sa človek dopracuje práve cez tento predmet ale to už je neskoro na zmenu, pretože medzičasom sa zúčastní minimálne dvôch výletov/túr do prírody na ktoré len tak nezabudne :) Väčšinou sa totiž akurát v čase túry pokazí počasie a tak sa neostrieľaní borci ako napr. ja ocitnú tvárou v tvár krutej realite ktorá môže mať najrôznejšie podoby (víchrica, mrznúce mrholenie, dážď, sneženie, metrové záveje, medvede, vlky a iné chránené živočíšne druhy ktoré si môžeme omrknúť z blízka :) ) Tak tomu bolo aj minulú zimu, keď sme sa vybrali na Gavurky.
V sobotu doniesol otec vo veľkej taške z Bratislavy dve kačkohusi. Mal ich od dajakých maďarov z maďarov. Tie kačkohusy sa od začiatku tvárili ako husy, notak som sa k nim aj tak staval a správal. Očakával som, že keď sa upečú, tak sa úplne nespečú a bude na nich o mnoho viac mäsa ako na kačke. Predstavoval som si, že sa budem tri dni hostiť na chutnom a výživnom mäsku ku ktorému si nahotujem domáce knedle a kyslú kapustičku, otvorím si pivo hoci pivo temer nepijem ale ku kačkohusacine sa mi šikuje.
Nemôžem sa už pozerať na hrubé zavádzanie a manipuláciu verejnosťou, keď sa mnohými médiami a blogmi pretraktuje myšlienka veľkej prehry Roberta Fica v prezidentských voľbách. Pritom ja viem, a myslím si, že aj tí čo píšu tie bludy o prehre Fica vedia, že to nie je pravda. Pretože preferencie strany Smer a Roberta Fica sa dlhodobo hýbu v rozmedzí 40-50% oprávnených voličov. A hoci sa to mnohým nemusí páčiť, tak nedávna voľba prezidenta tieto čísla len potvrdila s tým, že nejaké percentá skalných ficovoličov neboli voliť, pretože chcú aby Fico ostal premiérom. A to je celé. Nemyslím si, že je to ťažké pochopíť a to aj pre človeka s podpriemernou inteligenciou.
Na jar roku 2013 som sa prechádzal popri krásnej rieke Slatine pri obci Vígľaš a pozoroval akú spúšť porobili robotníci a pilčíci s nelesnou drevinovou vegetáciou na brehoch rieky, no aj na jarkoch, medziach a mokradiach okolitých políčok. Chytala ma zlosť a bol som rád, že som bol v prírode kde som ju mohol v kľude predýchať. Potom som sa išiel na miestny obecný úrad spýtať kto a prečo sa rozhodol zneškodniť stromy ktoré nám dávajú kyslík a zabezpečujú vodu, ktoré potrebujeme k životu. Pani úradníčka, stará štruktúra s titulom ING bola skutočne prekvapená mojim záujmom. A ja som bol skutočne prekvapený niekoľkými jej vyjadreniami.
Máj 2011, kopec nad dedinou Slatinka. Som na terénnom cvičení z Hydrológie a pod mohutným dubom so slnkom v tvári počúvam vyučujúceho ako nám vysvetľuje základné súvislosti okolo Vodného diela Slatinka. ...Apríl 2013, chodba na FEE, pýtam sa dvoch dievčat z EM či by mi nedali podpis pod petíciu proti výstavbe priehrady Slatinka. Jedna mi odpovedá, že áno ak jej vysvetlím o čo ide, čo je to tá Slatinka.. ...Október 2013, sedím vo vlaku smerujúcom do Bratislavy, idem na seminár o vode. Keďže som v kupé sám, tak uvažujem nad tým, prečo úradník príslušného stavebného úradu vo Zvolenskej Slatine ešte stále nezastavil územné konanie prebiehajúce k Vodnému dielu Slatinka. Z uvažovania ma preberú dve študentky ktoré si prisadli do kupečka. Napadne ma, že sa ich spýtam na to či už počuli o Slatinke alebo Bielom vrchu. Odpovedajú, že nie nevedia čo to je..
Minulý rok v novembri som zistil, že cez lokalitu na ktorej žije veľká časť korýtok riečnych na Detvianskom potoku bude viesť víjazd z R2, ktorý sa mal začať stavať v januári. Keby sa jednalo iba o premostenie potoka bolo by to ešte ok, ale v projekte sa ráta s prekladaním približne dvesto metrov dlhého úseku toku, pričom staré koryto sa zasype. Samozrejme od vtedy ako som túto skutočnosť zistil som sa snažil niečo urobiť. O tom ale už nižšie(jedná sa o materiál ktorý som narýchlo napísal a postupne ho posielam novinárom, politikom a kadekomu inému kto má aspon aký taký vplyv).
Dlho som dumal nad tým, či by som mohol dať hlas pánovi Premiérovi, dlho som dumal nad tým, či by som mohol dať hlas pánovi Kiskovi. Prišiel som však na to, že Obaja kandidáti ktorí sa dostali do druhého kola voľby prezidenta sú pre mňa neakceptovateľní. Keby som dal hlas jednému z nich, tak by som sa vnútorne cítil veľmi zle, proste svedomie by mi to len tak ľahko nezabudlo. Preto som sa rozhodol mojim hlasom nedať legitimitu ani Ficovi, ani Kiskovi.
Keď tak pozerám prenos z parlamentu a počúvam tie témy ktoré rozoberajú naši zákonodarcovia, tak mi pri počúvaní jednotlivých poslancov skutočne ostáva rozum stáť. O samotných témach ani nehovorím. Dnes je to napríklad vloženie pár viet o dôležitosti manželstva do ústavy SR. Pár viet ktoré vôbec nič neriešia, teda až na jednu jedinú vec a tou je, že nám krásne odhaľujú konanie politikov z KDH. Totiž to, že sú schopní spojiť sa aj s diablom (SMER-SD) len pre pár slov ktoré nikomu nepomôžu. Pritom rodine by sa dalo a aj malo z pozície poslancov NR SR pomôcť o mnoho efektívnejšie.
Po tom ako som si prečítal a vypočul tento týždeň množstvo odsudzujúcich vyjadrení na adresu Ruska kvôli referendu na Kryme, ktoré vraj nebolo v súlade s medzinárodným právom.. Po tom ako som si prečítal reakcie hovoriace o tom, že sa jedná o anexiu časti územia iného štátu.. Po tom ako sa vyjadrilo množstvo politikov po celom svete, že rozhodnutie obyvateľov Krymu nie je relevantné, pretože ho robili pod hlavňami samopalov a, kebyže tam aj neboli tie samopaly, aj tak by toto referendum o pripojení Krymu k Ruskej Federácii neuznali.. Pretože by to proste nebolo v súlade s medzinárodným právom. Po tom ako som všetky tieto informácie vstrebal, napadla ma jedna myšlienka.. .. Kosovo..
V sobotu ráno som si išiel kúpiť do obchodu niečo jesť. Keď som už bol pred obchodom, tak ma oslovil jeden starký s barlou, že či by som mu nemal požičať 50 centov na lieky. Cítil som sa dosť zle keď som mu hovoril, že ani ja nemám peniaze nazvyš, no starký akosi nechápal a posielal ma k bankomatu, že si mám teda vybrať peniaze. Ešte raz som mu povedal, že nemám peniaze nazvyš ani účet a išiel som do obchodu, hoci ma už aj prešla chuť na jedlo. Keď som sa vracal z obchodu, tak som uja stretol zase oznámil mi, že už má tie peniaze a že mi praje dobrú chuť k raňajkám. Tak som mal teda dobrú chuť k raňajkám..
Blázni v Bratislave volili Kňažka. Scientológovia po celom Slovensku volili Kisku. Komunisti vsadili na istotu a volili polepšeného katolíka v červenej košeli Fica. Trávičkári z intrákov volili Procházku. Pár od veci ľudí volilo Mezenskú a Hrušovského. A maďari volili Maďara ako vždy. Už teraz je viac menej jasné, že vrece zemiakov vyhrá nad Ficom. Čo je celkom pozitívna správa pre sociálne cítiacich občanov a najme pre udržatelnosť neudržatelného sociálneho štátu.
Tento príbeh som už mnoho krát opakoval tak sa budem snažiť byť vecný. 7.7.2013 som našiel na potoku menom Detvianka niekoľko korýtok riečnych. Celkom ma to potešilo, pretože som nikdy pred tým žiadne korýtka nevidel. Možno to bolo spôsobené aj tým, že sú to kriticky ohrozené zvieratá európskeho významu chránené európskou smernicou 92/43/EHS a zákonom NR SR č.506/2013 Z.z. Aby som získal lepší prehľad o tom koľko korýtok na potoku žije, tak som v najbližších dňoch obehol asi kilometrový úsek potoka.
Ešte pred dvomi rokmi som o jej existencii vôbec netušil. No potom som ju uvidel na jednej malej fotke niekde na internete. Bola prekrásna a taká tajomná. Upútala ma a ja som chcel zistiť aspoň ako sa volá. Podarilo sa mi to ale stále som nebol spokojný. Chcel som viac a tak som si zistil kde býva a kde by som ju mohol stretnúť. Jedného pekného májového dňa som sa odhodlal a rozhodol sa ísť do dediny v ktorej žije. Veril som, že ju stretnem.
Na Slovensku žije stále niekoľko ľudí , ktorí neprestali bojovať s veternými mlynmi byrokracie a snažia sa meniť veci ktoré trápia väčšinu obyvateľov tejto krajiny k lepšiemu. Takýto ľudia sa väčšinou organizujú v rôznych združeniach, pretože v očiach zákona/úradníka má takéto združenie väčšiu váhu ako jeden občan či niekoľko neorganizovaných jednotlivcov. Pod hlavičkou združení sa snažia ovplyvňovať regionálne politiky, no občas aj celoštátnu či dokonca celoeurópsku politiku. Často pri tom používajú zákonné nástroje ako hromadná pripomienka či petícia.
Dnes som dostal list od pána premiéra Fica, a tak cítim potrebu podeliť sa s Vami o moje myšlienky adresované ako odpoveď pánovi premiérovi. Pretože na list pána premiéra sa proste patrí odpovedať, hoci sa človek cíti zle a má mnoho iných povinností. Keďže sú služby Slovenskej pošty veľmi pochybné, tak som sa rozhodol odpovedať formou blogu.
