Robert Géza
Workshop v Taliansku
Pred nieľkokými dňami som sa vrátil z " Pracovnej cesty" v Taliansku. Áno, bolo úžasne. Ale o čo sa chcem s Vami podeliť je to, že nikdy v živote som nevidel také veci na Slovensku ako tam.
Som mladý človek, ktorý vníma krásu okolitého sveta. Som snívač. Snívam o krajine, kde si budeme všetci rovní. Bez ohľadu na farbu, vek, postavenie.... Zoznam autorových rubrík: Sociálna Práca, Súkromné, Nezaradené

Pred nieľkokými dňami som sa vrátil z " Pracovnej cesty" v Taliansku. Áno, bolo úžasne. Ale o čo sa chcem s Vami podeliť je to, že nikdy v živote som nevidel také veci na Slovensku ako tam.

Dobrý deň priatelia. Od posledného blogu sa toho veľa udialo s Lukášom, korý ma veľa krát prekvapil svojou múdrosťou. Kedykoľvek sa mu chcelo porozprávať alebo keď sa potreboval vyplakať vždycky som tu bol pre NEHO.

Už dlší čas sa venujem v práci s mládežou a teenagermi. A teraz by som Vám chcel napísať niečo, čo ma úplne dostalo. A nie je to podľa mňa také bežne. Veľa ľudí nadáva na teenagerov, že sú neohľaduplní, nerozvážní a že sú hulvati a pod. Ale mal som možnosť sa spoznať s jedným teeanegerom, ktorý je rpesný opak toho, čo som vyššie uviedol. Dám mu meno Lukáš. Aj keď v skutočnosti sa volá inak. Lukáš má 13 rokov a žiakom na základnej škole aj keď by som to nepovedal o ňom.

Ako tak počuvam reakcie a maily, ktoré som dostal a všetky som prečítal. Tak som sa rozhodol trochu rozpísať celkový pohľad na to asi kde sa stala chyba, pretože si uvedomujem, že Rasizmus chápeme trocha ináč ako sme zvyknutí. Každí si môže povedať svoj názor, to nikomu neberiem. Ale čo ma začina celkom hnevať, že takmer celé Slovensko má s rasizmom problém. A to nie celkom tak v pohode.

Nie je to tak dávno, čo učitelia mali štrajk, aby bojovali za svoje platy. Keďže nie som učiteľ, ale patrične s nimi súhlasím a prajem im, aby bojovali za svoje práva, pretože od nežnej revolúcie sa toho udialo veľa v školských reformách.

Nuž začnem asi tým, že mám pocit, že v dnešnej dobe sme ešte akosi zabudli si nájsť človeka, ktorému dôverujeme. Viete pohybujem v kresťanskej sfére a u nás je známe, že my máme takých priateľov, ktorým môžme veriť a dôverovať vo všetkom. Ale je smiešne, aby sme si vo svete nanašli človeka resp. ľudí, ktorí sa tvária, že sú naši priatelia. Prosím všetkých, ktorí to čítajú, aby si nemysleli, že som asi cinický alebo som prišiel o človeka, na ktorom mi záležalo. Píšem to len preto, lebo chcem aby som sa neako odreagoval.

Kniha od môjho veľmi dobrého kamaráta z čiech Svatopluka Votrubu " Dětsky domov - záchrana i prokletí " je kniha, ktorá tak trochu zmenila môj názor na odchovancov z detských domovov. Pretože sám som vyrastal v detskom domove takmer 23 rokov. A stále som si myslel, že drvivá väčšina z nich skončí na ulici ale mýlil som sa a to jednoznačne!

Kam sa všetci ponáhľame? Tak toto je otázka, na ktorú si každí musí odpovadať sám. V poslednom čase sa stretávam so samým negativizmom a konečne chcem počuť aspoň raz denne pozitívne správy. Ale dá sa to? Dá, ale ....

Neviem čím to je, ale dnešné Slovenko už nie je tým, čím bývalo pred desiatimi rokmi. Dostal som počas víkendu otázku, či by som chcel mať rodinu. Moja odpoveď bola neviem. Otázka oponenta znela: " prečo nevieš " ? A tu je kameň úrazu.

V poslednej dobe sa veľa obyčajných ľudí správa ako tí najväčší patrioti akí len môžu byť. Koľko máme na našom malebnom Slovenku podobných ako Marián Kotleba a jemu podobní. Mám len zopár otázok.