Optimista, úprimný blázon a človek, ktorý chce zmeniť svet k lepšiemu. Niekedy drzý a často hľadajúci vo všetkom nejaké súvislosti. Preferujem dialóg a kompromis pred inými riešeniami. A nemám rád spamovacích magorov, náboženských fanatikov či "expertov na život" :) Som autorom rôznych textov, medzi obľúbené patrí trilógia Vodná planéta. Zoznam autorových rubrík: filozofia a názory, Knihy, Politika, Súkromné, Nezaradené
Tentokrát (ako vždy) netradične. Každá strana má za sebou iných ľudí, iný program, iné smerovanie a chce urobiť tak trochu iné Slovensko. Ale, ako to už býva v celom svete a dokonca aj pred či za dverami "tej big politiky", vždy sa nájde viac, oveľa viac, ako len jedno ale.
Kde bolo, tam bolo, bola raz jedna malá republika. Neideálna, problémová, divná a často nepochopiteľná. Problémy tam i tam a aby toho nebolo málo, sem tam nejaký ten škandál, totálny bordel v politike a nespokojní občania. Čo to ale sú, všetky tie gorily a sasanky a neviem aké zvieratká?
Minimálna mzda je číslo, hodnota. Niekoľko číslic a za nimi naše slávne Euro. Čo to ale znamená? A hlavne, aké zmeny by prišli, keby sa minimálna mzda zvýšili na 600€? Prinieslo by to výhody! Áno, skutočne by to malo výhody, no každá výhoda so sebou nesie malú, strednú, veľkú alebo ultra mega big absolut total brutal nevýhodu.
Tentokrát niečo o pozícii lídra politických strán, ktoré sa označujú ako stredo pravicové. Na tejto časti spektra nie je jedna strana, ale množstvo strán s rôznymi myšlienkami a áno, s bordelom. Napriek tomu sa niekto z nich zmení na lídra.
Krátke zamyslenie o politike, rozkrádaní a o tej veľkej slávnej slovenskej múdrosti, že v politike aj tak všetci len kradnú.
Mám rád ovce. Také milé, huňaté a užitočné zviera, bez ktorého by skutočná bryndza nebola bryndzou. Na Slovensku sa ako zviera vyskytuje dlho a nie je tak náročné sa o ovečky, či familiárne povedané "ovky", dobre postarať. Splní sa pár krokov a môže si veselo mékať. Prečo je ale toľko ovečiek medzi ľuďmi a hlavne pred voľbami? Áno, budem "zlý" a budem sa navážať do jednej konkrétnej strany... a pokiaľ ide o "veľa ovečiek", tak je už asi jasné, že to súvisí s Robertom Ficom a ľuďmi voliacimi Smer-SD.
Tieto dve veci majú veľa spoločného a áno, rád sa nad tým zamýšľam a tiež o tom niečo poviem. Je to téma, ktorá je viac o filozofii ako o politike, prípadne o psychologickom tlaku na ľudí.
Ľúbim, milujem a s radosťou čítam predvolebné názory politikov, viac či menej politicky angažovaných občanov a teším sa na nejaké tie skutočné riešenia skutočných problémov. Už aby to bolo. Na prvý pohľad sa mi zdá, že akosi každá politická strana ponúka zlepšenie ekonomiky ako celku, teda že sa bude Slovensku lepšie dariť, pretože práve oni urobia tie správne rozhodnutia.
Znovu o politike a tentokrát o jednej strane, ktorá je podľa mňa naozaj zaujímavá. Ponúka veci, ktoré sú logické i nelogické zároveň a aj keď sa tomu čudujem, som jej bývalí volič. Čo urobí táto strana pre to, aby sa dostala do parlamentu?
Tak ako pred každými voľbami, aj teraz je akosi v móde vyjadriť sa. Prísť do zadanej miestnosti, ukázať svoju tváričku na občianskom preukaze, zobrať so sebou papiere a rovno ich zahodiť. Zalepiť obálku, vhodiť ju do urny a s úsmevom sa vytratiť. Je aj toto riešenie?
Niečo málo o rôznych politických stranách. Voľby 2012 z pohľadu človeka, ktorý nevynechal jediné voľby. Pohľad na jednotlivé politické strany a odpoveď na otázku, či ísť voliť alebo nie. Názor mladého človeka, ktorý sa nebojí hovoriť otvorene a úprimne.
Hovorí vám niečo skratka SOZA? Hovorí sa o tom teraz dosť. Dôvod je veľmi jednoduchý, internet je slobodné médium. Ak sa niekto postaví proti samotným základom a to nejakým mimoriadne divným a zaujímavým spôsobom, internetom sa to rozšíri veľmi rýchlo. Tak teda niečo o autorských právach na hudbu a o tom, čo to tá SOZA je.
Píšem. Možno inak, ako väčšina autorov. Málo známa väčšina totiž nedostane šancu. A tak si ju dávam ja sám. Prečo nie? Ak nikto neprotestuje a robím dobrú vec - tak som zlý?
O rasizme som si prečítal na najrôznejších miestach na internete kilometre textov a prišiel som na to, že ma to vôbec neovplyvnilo. Stále som akosi rovnaký. Možno zásady, možno nejaké rozumné i nerozumné argumenty a možno kde nič, tu nič.
Krátka úvaha o pani Tutkovej a jej chorej kampani.
