Dôchodcovia, hanbite sa!

Pokým oni dojili na družstve kravy a vstávali do roboty ráno o štvrtej, čo mňa do toho, že aj v nedeľu, ja som za tie roky roznášala po našej dedine listové zásielky. Vedela som presne, kde majú aké záclony, rohožky pri vchode, čo dobrého kde varia, kde sa vadia a kde sa už pomerili.V sobotu som dedinou preletela ako strela, ale cez týždeň, čo vám budem hovoriť, bolo to ťažké. Ťahať sa s plnou poštárskou kabelou za každého počasia, najprv horný koniec, potom dolný a potom ešte za mostom. Ale milovala som tú prácu. Keď som roznášala dôchodky, občas mi aj drobné nechali, horšie to bolo s vyberaním inkasa. Boli domy, kde som sa nemohla domôcť peňazí. O nedoplatkoch za plyn a elektriku ani nehovorím. Aké neuveriteľné príbehy som si musela občas vypočuť, a pritom som len poškuľovala po kredenci, že kedy z neho gazdiná vytiahne peňaženku, aby som mohla upaľovať ďalej. Ale sa tých kilometrov za takmer štyridsať odrobených rokov nazbieralo. Ktovie, keby to niekto múdry spočítal, či by to nebolo až na Mesiac. Hádam aj hej.Teda, žijem si teraz z tých necelých desať tisíc mesačne. Tri tisícky dávam hneď z dôchodku mojej novej kolegynke – toľko platím za plyn, elektriku, televízor, rádio. Keď je mierna zima, ako bola táto, tak mi pri vyúčtovaní aj čosi vrátia. Vtedy sa veľmi radujem. Strava ma denne stojí najmenej sto korún. Ja viem, je to veľa, ale nech robím, čo robím, neviem sa zrieknuť kávičky, sladkého a občas si doprajem aj banán. Je vám, dúfam jasné, že najlepší mesiac v tomto smere je február, lebo vtedy na strave čosi ušetrím a môžem si kúpiť knihu. Dobrú tisícku musím zaniesť do lekárne. Iste uznáte, že v mojom veku, už kadečo vypovedá. Doktorku mám dobrú, napredpisuje mi toho habadej, len keby to také drahé nebolo.Zvyšok pomíňam už len na také drobnosti, toaletný papier, mydlo, jar... Vlani som musela kúpiť nový plot, lebo ten drevený sa už dočista rozletel. Toho roku sa mi pokazila chladnička, opravár vravel, že to je aj tak zázrak, že doteraz fungovala. Vy starší si budete pamätať takú Calexku s pedálom na zatváranie. Že vraj už som len ja jedná takú mala.V rádiu vraveli, že nám na Vianoce prilepšia, aj keby mali predať akýsi úrad vlády. Len dúfam, že sa nájde nejaký bohatý kupec, lebo politika je pánske huncútstvo a keď málo zinkasujú, tak ku nám dolu už prídu len haliere. A tí druhí zas vraveli, že je to nesystémové a ašte akési..., aha popapulistické, ale mne je to celkom jedno.Pred chvíľou som sa dočítala v jednej diskusii, že si nič nezaslúžim, lebo som budovala socializmus a že tak mi treba. Priznám sa, tomu nerozumiem. Ja som nevedela, že robím čosi nekalé. Celý život som nespreneverila ani korunu, každá uzávierka mi sadla presne ako zadok na nočník, milovala som svoju prácu, nikomu som neublížila. To fakt bolo lepšie nič nerobiť a radšej kradnúť?Akosi mi po prečítaní tej diskusie prišlo ľúto a preto prosím, odkážte tým hore, že nech nič nepredávajú a nech nám neprilepšujú, lebo my obyčajní, jednoduchí, poctiví....hlúpi ľudia si nič nezaslúžime.