Tento syndróm ma prenasleduje až do dneška. Len na miesto slovníka cudzích slov používam internet a svoju diagnózu som si tak súkromne nazvala "infoaddict".
Ale späť k orgazmu...
Mala som asi 10 rokov, keď som prvý krát začula toto slovo v televízii. V súlade so svojím štádiom "infoaddicta" som skočila po slovníku a začala svojimi detskými prstami otáčať veľké strany 20-ročnej knihy, pádiac po tomto nevhodnom slove. Samozrejme som ho tam nenašla. Našla som však orgiazmus. Stálo tam, že ide o druh náboženského fanatizmu, extázy alebo čosi podobné. Hneď som si pomyslela, že to bude ono, a že som zrejme v telke len prepočula to i navyše. Toto slovo som si dôkladne zapamätala, pre prípad, že by sa mi mohlo niekedy zísť. (musíte objektívne uznať, že som bola veľmi milé dieťa:-)
Po istom čase na to, som bola na návšteve u starých rodičov. Stará mama umývala riad z obeda, dedko dedko chlipkal kávu a lúštil krížovku v novinách. Ja som pila ružovú limonádu a hompáľala nohami na stoličke. Dedko nahlas rozmýšľal, okrem iného nad výrazom pre náboženské šialenstvo. V duchu som sa potešila a vyhŕkla : "Orgazmus!"
Dedko vyprskol kávu na noviny, stará mama zalapala po dychu a jediné na čo sa zmohla bolo: "Nie!"
Dlho mi nebolo jasné, o čo to vlastne vtedy šlo. Až raz...O niekoľko rokov neskôr na chate...
Vlastne je už po 22.00? Je. Hmm, ale kto mi zaručí, že máte 18? Tak to teda ukončíme v tejto fáze;-)
