Kafíčko, belgické raňajky (chlebík s goudou), včerajšie slovenské správy z archívu a ide sa do školy. Užívať si západniarsky systém vzdelávania.
Tento týždeň ešte máme "shopping". To znamená, že môžme chodiť na všetky predmety a potom si vybrať, čo si zapíšeme a z čoho budeme skladať skúšky. Premýšľam, že je to fajn systém, ale v Prahe by sa to aj tak neujalo, keďže máme všetko povinné.
Domov musím priviesť 30 kreditov za semester, inak by som musela vrátiť štipednium. Pri kreditovom ohodnotení tunajších predmetov to predstavuje cca 6 predmetov. Po minulom taktiež "nakupovacom" týždni mám už jasno o piatich a momentálne robím pomyselný kokurz na posledný, štvorkreditový predmet.
Hneď ráno ma čaká prof. Lenaerts, sudca Európskeho súdneho dvora. Vraví sa, že je postrach a jeho predmet je nechutne ťažký. To všetko ma vyprovokovalo k rozhodnutiu, že tento predmet si rozhodne nesmiem nechať újsť. Na hodine sa na nás usmieva milý plešatý pán. To je ten postrach? Vysvetľuje systém výuky a priebeh skúšky. Musíme si kúpiť učebnicu a reader. Z týchto materiálov sa budeme musieť z hodiny na hodinu pripravovať. Čitať prípady Európskeho súdneho dvora a nejaký pokec k nim. (Hups, priebežná príprava - také čosi z Prahy tiež nepoznám).
Skúška prebehne systémom open-book a bude písomná. To znamená, že si môžme priniesť akékoľvek materiály (a ja v duchu dodávam, že nám zrejme aj tak nepomôžu). Vyzerá to, že memorovanie, ktoré som sa tak dobre naučila v Prahe mi tu rozhodne nepomôže.
O jednej vyrážame s ďalšími erazmákmi na obed do Almy. To je miestny variant študentskej jedálne. Jediné vegetaríánske jedlo, ktoré majú, obsahuje už po 4. deň v rade provensálsku omáčku - lokálna alternatíva UHO (= univerzálna hnedá omáčka). Jedlo je celkom znesiteľné, ale v podstate nič moc. Spolu s džúsom ma stojí 4 eurá. Asi začnem variť.
O deviatej večer máme zraz s chalanmi z Olomouca. Stretávame sa pri soche Fonskeho, čo je zaslúžený symbol celého mesta. Študent držiaci učebnicu, ktorý si leje pivo do hlavy. V meste, ktoré je domovom piva Stella Artois sa niekedy študuje ťažko.
Prichádzame na legendárne námestie Oude Markt. Mne ovísa sánka pri pohľade na niekoľko tisícový tancujúci študentský dav. Na pódiu mixuje akýsi DJ. Na historických vysokých a úzkych domoch blikoce stroboskop. Nemôžem sa neusmievať. Také čosi som ešte nevidela, a to som videla v Prahe už hocičo. Fotím si tú scenériu do mobilu a keď dofotím, zisťujem, že moja partička sa medzi časom stratila.
Dohoním ich vo Fakkbare. V bare fakulty psychológie majú dnes Stellu za 80 centov. Takže sú tu. Cestou zhrabli dvoch chalanov z Peru, Francúza, Belgičanky a ďalších pár ľudí, ktorých národnosti ešte len zistím. Veď noc je dlhá...
