Písmo:
A-
|
A+
6. aug 2006 o 23:08
Páči sa: 0x
Prečítané: 2 337x
Izraelská rodinka
Je čas obeda. Cestou cez Vodičkovu ulicu sa cítim ako by som držala prsty na tepne mesta. Oproti mne kráča on, ona a ich dvanásťročný syn. On drží v ruke sprievodcu v hebrejčine a tvári sa rozpačito. Ona plače a ja akoby som bola na sekundu ňou cítim horkosladkosť sĺz stekajúcich po tvári. Nemožnosť koncentrácie na vlastný žiaľ, ktorá je neustále narúšaná pohľadmi cudzích ľudí. Nemožnosť nájst úľavu vo vlastnom plači...
Katarína Hybenová
Bloger
