He, ale je to presne akoby povedal James Bond - Never say never alebo neznámy pastier stáda nepárnokopytníkov disponujúci vysokou dávkou sedliackeho rozumu - Človek mieni a čas mení.
Ako si tí empatickejší z vás stihli domyslieť, počas svojich štúdií som sa presťahovala nespočetne veľa krát. Z intráku na intrák, z ďalšieho intráku na ďalší intrák,..., z intráku na privát, z privátu na ďalší privát,..., a niektoré letá som nadôvažok podstúpila samovražednú akciu s názvom sťahovanie domov.
Nuž a naposledy som sa ocitla na Palmovke. V bytisku s vysočíznymi stropmi, kde schovávačka začína byť tá pravá sranda, a okrem toho môjho ešte s dvoma chlapmi.
Takže "sečteno a podtrženo": ja, traja chlapi, 5 izieb a dvaja psy na výmennom pobyte v Prahe. Celkom pekná bilanicia...
Kamarátky na mňa súcitne hľadia, nikdy nezabudnúc pridať tragickú príhodu známej ich kamarátky najlepšej kamarátky, ako jej kamarátka bývala so samými chalamni a teraz si lieči v Bohniciach stihomam z náhodne nájdených slipov s ...ehm... hnedou čiarkou v kredenci.
Ja musím poklopať po čele, že také u nás ešte nebolo. Povedzme, že kúpelňa bola značne zanedbaná, pretože sa čistila naposledy v roku 1997, kedy bola nejaká Nemka Lisi na Erasme v Prahe a údajne bývala v tomto byte. Ak pominieme chuchvalce prachu veľkosti menšieho vodového melónu kamkoľvek človek pozrie, moji chlapi sú v zásade čistotní. Prvý víkend som strávila s rozličnými čistiaci produktami v ruke, ale dostalo sa mi ocenenia. Síce, až po tom, čo si museli chalaniská pod mojím dohľadom zo trikrát obhliadnuť kúpelnu a inkriminované rohy, no potom to stálo za to. Hej, majú ma radi :-)
Ale tie bonusy! No moji chlapi sú tvory exrémne spoločenské. Zaťukáte im na dvere o tretej ráno, že či by nezašli na jedno rýchle do nonstop herne a oni idú! Vždy! Nemusím ich ukecávať a nepotrebujú ani extra čas na make-up. A keď ich za to pochválim, sú celí pyšní, že dnes sa rozhodli nelíčiť sa.
Niekedy mám síce menší problém so svojou ženskou identitou, lebo veď nalejme si čistého vína, nie je to ľahké vo výlučne mužskej spoločnosti nezabudnúť na to, že ste iné pohlavie. Ako minule sme rozoberali, že koho pozveme na mega-obriu párty u nás v byte, ja som zahlásila, že by to chcelo nejaké baby... Chalani si to ani nevšimli, ale po chvíli som nenápadne zakašľala a dodala, že aj nejakých chlapcov...
No a propos Palmovka. Tí z vás Prahy znalí sa možno križujú a lejú na seba svätenú vodu. Áno, priznávam, je to slušne povedané robotnícka štvrť. Ale podľa mňa je to iba paralelné centrum Prahy. Tu to žije. Áno, Praha 6 Hobitín je síce neskutočne idylická, ale najväčší zážitok, ktorý vás postretne cestou z potravín domov je, že sa vám pozdraví váš nevrlý domovník, ktorý zažil ešte Máriu Teréziu, a o ktorom ste si mysleli, že vás buď ignoruje alebo nerozozná vašu tvár skrze šedý zákal.
Tu na Palmovke ste denne svedkami čistej radosti zo života. Idete do potravín a na rohu sa veselí partička bezdomovcov. Barle opreté o zábradlie, čučo dopité a do bujarého spevu a tleskotu im tancuje čiperná bezdomovkyňa po šesťdesiatke. To sa len sám seba v duchu pýtate, že kto sa tu teší zo života? Vy, s nalinkovanou svetlou budúcnosťou alebo táto veselá skupinka.
Alebo pri výstupe z metra - chalaniská rómskej národnosti flirtujú s chichúňajúcimi sa devami a prevádzajú svoje futbalové umenie so skrčeným obalom od mlieka.
Jednoducho okúzľujúce. Tak živé!
Nech si teda najsprejované dievčiny vravia, čo chcú! Palmovka s mojimi chlapmi, ktorí si na večeru dajú zo sedem syrových toustov a so sockami prekypujúcimi životom, je jednoducho úžasné miesto pre život!
