Dva takmer identické dni
Dva takmer identické dni. Večer sa vraciam domov. Nastupujem do autobusu cez predné dvere, sadám si na prvé miesto hneď za šoféra. Je približne toľko hodín čo včera a vo walkmane mám Yvonne Sanchez ako včera. Na Divokej Šárke si ku mne prisadá chalan v kapsáčoch a vytiahne hrubý paperback v angličtine. Urobí na mňa dojem, tak ako na mňa urobil dojem včera jeho kolega v kapsáčoch s podobne hrubým paperbackom. Igi na večeru varí hubovú polievku, tak ako včera. Je rovnako dobrá. A zbieha sa na dážď... Tak ako včera. Dva takmer identické dni a takmer identická ja. Len dnes o ilúziu ľahšia. Nebudem Matka Tereza. Lebo ľuďom nepomôžem tým, že ich budem meniť. Tým, že odkoponú moju snahu, lebo sa nehodlajú meniť, tak ako som si to krásne naplánovala, predsa svetu nepomôžem...