Čoskoro som však zistila, že odlúčenie nie je tak bolestne tragické sko som sa obávala. Rovanko ako predtým po dúšku rannej kávy cítim ako mi prúdi v žilách krv. Dokážem sa tešiť z jesenného rána, ísť s walkmanom na ušiach do školy. Dokážem sa baviť s ľuďmi, smiať sa, čítať, písať, pocítiť nostalgiu pri pohľade na prázdny flakón od parfému, pocítiť hebkosť infantilnej nočnej košele na tvári.
Rada postrekujem topánky impregnačným sprejom a zúrivo-entuziasticky mlátim do košíčka na badmintone s elen. Bojujem za svoju pravdu a často vetrám. Varím si čaj a mailujem kamarátom.
Neelegantnými dlhými krokmi kráčam ulicou a aj tu fungujem ako zlé svedomie niektorých ľudí. Robím tie isté chyby v medziľudských vzťahoch a som hladná po vzdelaní.
Užívam echinaceu a chutí mi na rozdiel od mnohých Stella. Po dvoch pohároch červeného vína mám fialové zuby a moje učebnice aj tu vyzerajú ako omaľovánky. Neklamem a občas som prekvapivo vulgárna. Tak ako doma. Trávim hodiny na blogu, či už aktívne alebo pasívne. Občas miesto do školy idem na mezonet a spím.
Fungujem aj bez neho, žijem však len s ním.
Skutočne začínam žiť, až keď zahuhlaní v posteli každý so svojím laptopom na kolenách hráme o preteky samorost. Žijem, keď ho čakám cez obed pred prácou a on sa zrazu vynorí. Najskôr pred kolegami decentne skrýva radosť, ale aj tak sa teší ako malé dieťa na Vianoce.
Žijem, lebo s ním to ide v binárnej sústave. Ľúbi-neľúbi. Nič iné medzitým nie je. Žijem, keď sa spolu stretávame s kamarátmi. Keď som s ním, som tá najkrajšia, najvtipnejšia a najzábavnejšia.
Ja som nažive, lebo vymýšľame meno pre psa, ktorého si kúpime a zostavujeme rebríčky z rás. A vtedy, keď mi vezme batoh, lebo je priťažký.
Žijem, keď sa hádame ako skončí Harry Potter. Život mi prúdi žilami, keď ho takmer zbijem, preto, že už dnes plánuje ako si obsah Harryho 7 prečíta najprv na wikipedii.
Žijem, lebo mi dáva čítať svoj výskumák, i keď nerozumiem nič okrem jeho mena na úvodnej stránke. Žijem, keď sa k nám cestou preplneným metrom prediera pofidérne vyzerajúci pán a on mi potom povie, že to bol jeho školiteľ diplomky.
Žijem preto, lebo mi každý týždeň vymyslí nové meno a objedná si koktejl "Čiči", lebo sa príšerne smejem a chcem to.
Žijem, lebo viem, že slabý plameň vietor zahasí, silný sa naopak rozhorí ešte viac...
