Ej pána beka, dobrý to bol plán. Zlyhal však na jednom totálne nespoľahlivom subjekte. Ten nezodpovedný drúk, tá hlava dubová, to najslabšie ohnivko reťaze...zabudol som foťák doma. Výzva je výzva a preto sa nevzdávam. Idem improvizovať. Použijem fotky čo mám. Nevadí že sú z Nemecka, práve naopak.
Nesmiem prepáliť štart. Preto pekne pomaly, najviac 30 km/hod. A to platí pre všetkých!
Ideme cez kúty s K, teda cez Kúty. To je časť perly Hornej Nitry, kam vedie cesta, že aj horský bicykel by zaplakal od bolesti. Tu sa nám stavia nehorázne do cesty vodný tok - rieka Nitra. Vyzerá takto nejako podobne.
V tejto jej fáze sa aj pomenovanie riečka javí ako mladícka trúfalosť. Minulý rok sa riadne napaprčila a vyliala sa z koryta. Toto by sme tu mali mať, vyšla by nás tá šlamastika lacnejšie. No ale nemôžeme sa na všetko pozerať iba cez peniaze.
Miernym, ale teda vytrvalým stúpaním sa dostávame do obce Lazany. Smrad zo silážnych jám pri miestnom družstve, popri ktorom ideme, tak ten jednoducho nebudem komentovať, lebo to je niečo strašné. Kultúrny šok gigantických rozmerov! Dedina inak ujde. Škoda len, že tam nemajú takýto staviteľský skvost. Nitovaný most, bez jediného zvaru. Tento krásavec už čosi preskákal.
Zo mňa by bol partizán ako hrom. Darmo by ma mučili, darmo by ma prosili, odo mňa by sa nedozvedeli, ako sa táto rastlinka volá. Ale voňala priam až omamne.
Trojmetrová kukurica je ideálny terén pre partizánsku, záškodnícku, ako aj inú nevyhnutnú činnosť.
Ľudové vozidlo - chrobák, ktoré používali vojská nemeckého letectva už počas 2. sv. vojny.
Tu je dôkaz. A čo som tým chcel povedať? Viem ja?
Inak ja som mal spolužiaka, spolubývajúceho a spolubojovníka v jednej osobe, čo sa volá Ľudo. Aby ste vedeli, ako Ľudo teraz vyzerá, tak zavrite oči (Nie hneď, až keď si to prečítate čo máte robiť!) a predstavte si Mahatmu Gándiho. Teraz môže nasledovať ťah s tými očami. Nehovorím, celý on.
Starec, ozvi sa!
Pred Malinovou máme v ceste ďalší potok. Našťastie je ošetrený mostom, tak ho prekonávame suchou nohou. Na ilustračnom obrázku je však Rhein.
Ten domček s červenou strechou, tak to je Maďarsko. Viem to celkom presne, lebo ich prezident sa volá Šarkózy.
Podľa EU kalendára (Made in China) je tento rok globálnym rokom kukurice. Minule to bola repka olejka.
Niektoré stupáky zdolávam tempom hrdo nazvaným - ako v lete na saniach.
Nasledujúca fotka nemá sprievodný text, lebo čo také sa dá napísať o kukuričnom záhone.
Jedným očkom sa mrkneme do samoobsluhy, aký podpultový tovar je hitom dnešného leta.
Ale už aj naspäť do rodného teritória! Suverénne najlepšie pivo, v celom blízkom okolí, mali cez tieto školské prázdniny v Tužine. Čierna ovca našej rodiny (inteligentná narážka na konzumáciu pivových výrobkov a nikotínu mojou osobou) si dala do každej nohy po jednom pollitri.
A čo ďalej? Dáme ešte dve a ide sa samospádom z kopca domov? To bolo po á. Alebo po bé, vyťochníme sa 10 kilometrovým stúpaním do Gápelského sedla? Zmysel pre povinnosť - bádateľskú zvíťazila nad pohodlnosťou. Do dnešného dňa nechápem, ako sa mi to mohlo stať. Asi starnem, fuj tajfl! Keby som aspoň sedel v takomto plne klimatizovanom nemeckom tanku.
Unavenému pútnikovi príde prestávka vhod. Doplníme tekutiny, vyfajčíme jeden až dva krátke dymy a je aj najvyšší čas konečne niečo vypátrať. Najprv ale tá sľubovaná pauza.
Toto by sa mi ľúbilo, plávať si nezáväzne vzduchom. Pri tejto plavbe nehrozí telesnej schránke vymáchanie sa v studenom Hrone, ani úder veslom po šiške. Ledaže by nevyšiel na 100% pristávací manéver.
Raz, keď výhodne vyčenčujem bicykel za takýto balón, tak sa budem pohybovať už iba vo vyšších sférach.
Sme cakúm prásk totálne presne v polovici dnešnej tortúry a po partizánoch žiadnej stopy. Ani po gardistoch, aby som bol vyvážený. Veď most nevyhodený do luftu je toho jasným dôkazom.
Staršina ma nahovoril na parádnu skratku, ktorou sa dostaneme poza Čičerman do Hluchej doliny. Vyúsťuje v obci Chvojnica. Vytlačíme iba 100 metrov a sme tam. Lenže nepovedal, že tá prekliata číslovka sa vzťahuje na výškový rozdiel a nie vzdialenosť. Pomáhajte všetci svätí v kukurici!
Cez Chvojnicu ideme tým najsprávnejším smerom na svete. To znamená nie do kopca, ale práve že naopak. Preto vôbec nerepcem, len brzdím o 106 a hlavne ako o život.
Dobrý mrav nám káže pristaviť sa v hostinci a doplniť cestovateľský bedeker o nasledujúce informácie: švárna obsluha, prítulný havo a pivo? Pivo mali tiež.
Prichádzame do Malinovej, ale odtiaľ to už poznáte. Je čas uzavrieť dnešnú expedíciu. Ako inak, než romantickým západom slnka nad kukuričným poľom.
