Igor Múdry
Magura
Babie leto je asi definitívne odpískané. Nezúfajte! Ak ste milovníci farebného jesenného lístia, ste tu správne.
Stále musím ešte do roboty chodiť. Zoznam autorových rubrík: Československo moje rodné, Nemecko moje prechodné, Pokusy o veselosti, Domáce úlohy, Receptárium, Súkromné, Nezaradené
Babie leto je asi definitívne odpískané. Nezúfajte! Ak ste milovníci farebného jesenného lístia, ste tu správne.
Začnem svokrom. Zišli sme z Tlstej a vraví, že nikto ho viac na taký kopec nedostane. No a vydržalo mu to presne tri dni.
Minule som sa na Reváni zaprisahal. Celkom fajn by bolo stúpať aj na Tlstú. Treba konať, kým si to nerozmyslím.
Pekný slnečný deň sa rysuje. Výnimočne ho nestrávim na gauči. Dnes je šanca na príležitostnú turistiku.
Leto bolo celkom fajn. Nuž, dobre sa nám bilancuje, keď sme ho prežili. Teraz už sandále a kraťasy odpočívajú v komodách. Je čas omrknúť, čo som to vlastne nafotil.
Dnešný výlet je vlastne podvod. Ale aj tak sa niečo interesantné dozvieme, čo to uvidíme a aj chuťové poháriky oblbneme. Obavy z prípadnej tvrdej práce pri sporáku hoďte ta het za hlavu. Variť nebudeme, iba ak tak jesť.
Aby ste nepovedali, že vás vláčim iba po imperialistickej cudzine, tak dnes hodíme očkom po niečom významnom v domácom regióne.
Tak táto obec je umiestnená v južnej časti Strážovskej hornatiny a je od nej sympatické, že nie je ďaleko od Prievidze. Z troch strán je obklopená kopcami. Na jednom takom sme boli naposledy.
Ak idete autom po R2, z Prievidze smerom do Európy, tak Jankov vŕšok je po pravej strane. Vlastne...tú rýchlostnú komunikáciu ešte nemáme. Sľúbil nám ju Mečiar, Dzurinda, Fico, Radičová nestihla, Fico druhýkrát a keď bude treba, aj tretí raz nám nasľubuje všetko, čo počuť chceme. Ale už začali budovať, ale pri Bánovciach, lebo z tej ich strany je Jankov vŕšok na ľavej strane. No veď viete, čo trafil nedávno vlak na priecestí nákladiak so štrkom. Tak neďaleko odtiaľ je naša dnešná destinácia.
Nakoniec sa predsa len šťastlivo našla. Moja písacia potreba, ľudovo povedané plniace pero. A čo ste si mysleli, že tá generácia? Tu, na začiatku článku? Tak to som teda ešte nevidel, aby sa zločin vyriešil v prvom odseku detektívky. Okrem toho neverím, že sa niekedy nájde. Lebo ona je tak poctivo stratená, že nikomu nechýba. Dokonca ani sama sebe.
Celkovo bude možné tento článok považovať za objektívny pohľad laického subjektu na súčasnú epochu zdravotníctva. Už prvá veta naznačuje, že s autorom tohto traktátu nebude všetko v poriadku. Veru je tomu tak. Zdravotný stav naštrbený a kde inde Vám ho dajú do cajchu, ak nie v nemocnici. Ale pekne po poriadku. Začalo sa to takto.
Minule som prehodil, iba tak nezáväzne, zopár vetičiek s Ivanom a zhodli sme sa, že sem málo, až veľmi riedko, píšeme. A to preto, lebo nie je naporúdzi žiadna poriadna téma. Ak aj je, tak času nemáme nazvyš. Veď to sami poznáte, biznis nás opantal a námet sa často stáva druhým dňom neaktuálny. Je to ako uzavreté čertovo koleso. Z tohto uhla pohľadu sa moja zlomená ruka javí ako pozitívum a dar z nebies. Opäť sa raz potvrdilo, že všetko zlé je na niečo dobré. Času mám habadej a aj téma je po ruke, aj keď zlomenej.
Nebudem sa tu ja veru okúňať, ako keby som chodil okolo horúcej kaše, ale pustím sa zaraz do tohto reportu. Poviem Vám to takto pekne na rovinu, však aj tak Vám to už došlo, ideme do obce Čičmany. Kto chce, nech sa pridá, vstup je voľný a možno aj mládeži prístupný. Joj, to by som bol zabudol povedať, že ideme, ako ináč, na bicykloch.
Prisahám vačku, že táto akcia nebola umelo nachystaná. Spontánna bola. Hlboko som sa zamyslel a ešte hlbšie zaspomínal. Pred rokom sme boli na výročie SNP v Čičmanoch a pred pred rokom v Gaderskej doline. Tento krát sa zameriame na komunikácie okresného významu. Súbežne sa pokúsime sa zabiť niekoľko múch jednou ranou. Nebudeme my z rozmaru týrať vlastné telá stúpaniami do kopca, drať si zo zábavy dezén na kolesách bicyklov, či zapekať brzdové systémy v pekelných zjazdoch. Budeme predovšetkým pátrať. Čítal som totiž knižku. Božinečku, ako to intelektuálne znie. Nech mi je v tejto chvíli poľahčujúcou okolnosťou fakt, že to bolo pekelne dávno. Celé to pojednávalo o japonskom bojovníkovi, ktorému zabudli oznámiť, že vojna sa už skončila. Chudáčisko, bránil pozíciu asi 20 rokov. Nuž a pri hojnom výskyte občanov s 255 v našich končinách, nám hrozí dosť vysoké percento, že sa Šťastena usmeje a nájdeme ho. Zabudnutého odbojára. Alebo aspoň Yetiho. Ja to celé pre Vás pofotím.
Ja fakt neviem, čo som to za odľuda. Všetci občania EÚ toto leto nepretržite bedákajú, že sa v jednom kuse leje z olovenej oblohy dážď, iba ja musím byť vždy výnimka. Bolo by to terno, nostalgicky a samozrejme s presne odmeranou dávkou melanchólie pozorovať, ako lenivo stekajú kvapky po oknách. Alebo som mohol depresívne bafkať cigaretku na balkóne, posrkávať si horúcu nesku a priťahovať blesky, aby som ich následne uväznil vo foťáku. To by bola nedeľa ako sa patrí. Lenže to by som nemohol byť taký smoliar. Hodím informatívny pohľad cez okno...do frasa, neverím vlastným očiam! Slnko svieti na plné pecky. To zas bude makanica.
Minule som bol mojou polovičkou vlákaný do víru veľkomesta. Nesmejte sa, na naše provinčné pomery je to veľkomesto Nebudeme však súdiť túto osadu, ani jej pôvodné obyvateľstvo, či nedajbože privandrovalcov až odkiaľsi z ďalekého východu. Pre istotu sa budeme tváriť ako japonskí turisti, čo znamená menej slov a viacej fotiek. Obujte si športovú obuv, lebo budeme chodiť krížom-krážom.
Podujal som sa, pre mňa osobne, na neľahkú úlohu, podať čitateľskej verejnosti dostatočne vyčerpávajúcu správu o tohtoročnom splavovaní rieky Hron. Z doterajšieho textu je snáď jasné, že našou hlavnou úlohou bolo to, aby to s nami išlo pekne dolu vodou.
Pred pár dňami som písal v Nemecku článoček o ich dedinských operencoch. Polovička to doma, to ako na Slovensku, čítala a takto sa mi prihovorila prostredníctvom internetového komunikačného kanála: „Máme nových susedov a neustále rušia nočný kľud. Príď domov, napíšeš o nich článok, nech ľudia vedia, čo sa tu u nás v Prievidzi deje!"
Hokejisti moji skvostní, mal by som na Vás takú malú, fakt iba jednozápasovú prosbu. Naozaj by mi bodlo, keby sa Vám podarilo poriadne vyprášiť tie nemecké hokejové kožuchy. Treba úvodom deklarovať, že občan pracovne pôsobiaci v germánsky hovoriacej cudzine, konkrétne v Nemecku to má v šírení osvety niekedy naozaj mimoriadne ťažké. Bolo by preto veľmi fajn, keby sme porazili nemeckého hokejového súpera. Lebo ja na nich už sám nestačím a preto treba aspoň tým desiatim percentám Germánov pripomenúť, že sme tu aj my - Slováci. Zistil som, že príslušníci veľkých, lepšie asi bude, ak napíšem že početných národov sú niekedy až prehnane úprimný. Samozrejme iba vtedy, ak hodnotia nás, malé fliačiky na glóbuse.
Teda, poviem Vám to tu celkom na plnú hubu a nevadí mi, že to bude čítať aj triedna učka, dnes sa mi vôbec nechce ísť do tej ich blbej školy. Máme tu síce kratší týždeň, lebo pondelok sa neučilo, ale aj tak. Čo ja by som dal za taký poctivý, zdravý, chrípkový vírus. Inak ja som v pondelok nemusel trapošiť pri polievaní. Naši sa vždy radšej preventívne odcestujú aj so ségrou na chatu. Samozrejme si nezabudnú pribaliť aj mňa. To preto, aby ich mal kto vyšibať a popolievať.
Príbeh ako z thrilleru - CIA na diaľku odhalila polohu Archy zmluvy
Marek Glodič bol ten najslušnejší človek akého som v živote stretol
Bohaté včelárske tradície Slovenska – od historických postupov po súčasné metódy odovzdávané z generácie na generáciu.
...alebo o Judei a Samárii, ako tomuto územiu niektorí hovoria, sa veľa rozpráva, ale oveľa menej naozaj vie.
Životný príbeh chalana, potomka slovenských prisťahovalcov do USA, ktorý napriek svojej chorobe šiel za svojím cieľom.
Spolu s "katastrálnym vírusom" skvelá kombinácia ako stráviť pracovný deň v nekonečnom cykle
Carpathia, najväčšia potravinárska firma u nás, chystá modernizáciu za takmer dvadsať miliónov eur.
Za najväčšie výkyvy môžu konkrétne spoločnosti.
Kornel Földvári sa nehneval. Smial sa podvodníkom a prospechárom.