Igor Múdry
Francúzaky po našom
Týždeň francúzskej kuchyne uzavrieme ďalším plechovým receptom. Dnes sa bude gratínovať. Po našom zapekať.
Stále musím ešte do roboty chodiť. Zoznam autorových rubrík: Československo moje rodné, Nemecko moje prechodné, Pokusy o veselosti, Domáce úlohy, Receptárium, Súkromné, Nezaradené
Týždeň francúzskej kuchyne uzavrieme ďalším plechovým receptom. Dnes sa bude gratínovať. Po našom zapekať.
Poďme si niečo dobré uvariť, a následne v druhom kroku, to samozrejme aj zjesť.
Každý recept v sebe ukrýva vnútornú krásu. Aj ten, čo na prvý pohľad ani ako recept nevyzerá. A tento sa svojou obtiažnosťou zaraďuje do jedného šíku k príprave čaju, alebo natretiu chleba maslom.
Dnes sa pri príprave nášho chutného pokrmu, relatívne hlboko ponoríme do problematiky. Lebo recept si od nás vyžaduje siahnuť až na dno.
Išiel som sem na blog ako na hotové...a receptu nikde. Normálne som ostal v pomykove, že to tu nie je. V blesku musím napraviť ten omyl preveliký.
Samoľúbo musím konštatovať, že s názvom som nesmierne spokojný. Je tak poetický. Inšpiráciou pre nadpis mi nebolo otvorenie terasiek medzi vlnami, ale jeden kinematografický klenot domáceho pôvodu.
Dnešný článok nevznikol iba tak, je to totiž výzva. Preto si dovolím ho venovať všetkým hladným ľuďom dobrej vôle. Čiže nám papalášom. Lebo radi papáme, potom sme sýti a hladnému neveríme.
Hovorte si čo chcete, ale najväčší sviniar pod Slnkom je pocit hladu. Prepadne človeka bez akéhokoľvek varovania. Zbaviť sa tej pliagy, dá to poriadne zabrať.
Niektoré recepty sú priam nekonečné. Také ja nemám veľmi v obľube. Prosím, ak si potrebujete vyžehliť nejakú napáchanú lotrovinu, tak to je iné. Niekoľkohodinové galeje pri rozpálenom sporáku môžu mať na rozpolteného jedinca určitý pozitívny výchovný efekt, keď nič viac, tak aspoň ako pekelnú predprípravu. Lenže my, nepoškvrnené to duše anjelského razenia si zaslúžime lepšiu budúcnosť, ako je skon od hladu pri varení večere. Nechcite vedieť, čo by z toho narobil bulvár, keby sa to dozvedel. To by boli titulky v tlači: „Šokujúce! Pán Igor naposledy vydýchol tesne pred predjedlom!", alebo „Pripravoval si pohostenie na vlastný kar?", či „Od hladu sa nedožil ani poslednej večere!" To bolo také biblické. Poďme radšej trochu variť, keď už je ten pôst.
Padlo tu interné rozhodnutie, že nasledujúci text skoncipujem spôsobom sebe vlastným. Ja teda polievočku môžem, priznávam aj bez mučenia. Ba priam musím. Prosím, uznávam, existujú medzi nami aj jedinci, ktorí sa vrhajú priamo na šnicle. To je ich vec. Dnes si uvaríme dobrú polievku. Zaženieme hlad a aj sa dozvieme niečo nové. Vlastne staré, lebo celé by to malo mať historický nádych.
Priatelia alchymisti, kmeňoví šamani, babky korenárky, no dobre, tak aj Čenteš s Bezákom, nehnevajte sa na mňa za ten nadpis, ale musím občas aj ja zahrať na bulvárnu strunu. Inak od Silvestra je ľudové liečiteľstvo moje najnovšie hobby. Rok som uzavrel bilanciou: zmeškaná preventívna prehliadka u stomatológa (to je normálne že zubár), zlomený ľavý predný beh, seknutý krk, hnisavá angína, zápal ďasien a nakoniec, teraz sa podržte, alebo si rovno sadnite, to najhoršie, čo chlapa odrovná - prechladnutie a nádcha. Ale aká! Poďme si uvariť medicínu, kým nie je neskoro.
Kríza. Tu, tam, vlastne všade. Hypotekárna, dlhová, vzťahová, v RKC a hlavne stredného veku. Ako keby nebolo dôležitejšie záležitosti riešiť. Chcem tu navariť a ani neviem ako sa to správne volá. Samozrejme, náš a aj európsky zákonodarný dvor zaspal na vavrínoch! Dobre, otázka miery dovoleného zakrivenia banánov bola napokon, napriek nacionalistickým hádzačom polien pod nohy, zdarne uzákonená. Viete čo by sa však malo riešiť? Nie veru to ich DPH, sociálne odvody a iné podvody. Veď aj Hamlet by sa dnes, samozrejme keby nebol Dán, ale bol náš, pýtal: „Perkelt či paprikáš?"
Ako už názov naznačuje snáď každému, nemusí to byť ani kuchár, dnes sa bude variť polievka. Polievka je totiž základ. Bez nej by to priatelia nešlo. Ja mám polievočky veľmi rád a je až záhada, že prečo ich teda varím tak poskromne. Aj bytoví príslušníci majú radi polievky. Musím sa zmeniť a utužiť rodinný krb. Hor sa do kuchyne! Budeme krájať a miešať. Jednoduché jedlo nás čaká. A zdravé, ako som sa dočítal.
Geniálny nadpis! Taký sa mi ešte tuším nepodaril vykúzliť. Európska únia tu práve niekde padá na čumák, je čas najvhodnejší pre národné obrodenie a tak celkovo pre povstanie z popola a ja si tu zvolím názov v globálnom, až internacionálnom duchu. Inak Mistr sa ma minule opýtal, tak, ako to iba on vie: „A čo ty? Už nevaríš na blogu?" A ja že nie. Ale teraz už znovu hej, ako vidíš a vidíte. Na toto Vás musím upozorniť, lebo by ste si to nevšimli. Vtipne som spojil Maďarov so Slovákmi. Cez Nemcov a Francúzov. Inak to asi nepôjde. Dosť bolo politiky, robota v kuchyni čaká!
Dnešný kulinársky skvost, ako už naznačuje názov tohto článku, bude na prvý pohľad absolútne triviálny. Lenže, aby ste ho dokázali plnohodnotne precítiť, tak by bolo nanajvýš vhodné, aby bola navodená správna atmosféra. Takto sa Vás opýtam: „Už ste niekedy stroskotali?" Nie obrazne, akože Vám ušiel autobus pred nosom, vykypelo mlieko, parkujete až v tretej rade od dverí do obchodu (Ako to, že už o 18:30 nemajú rožky!), alebo zase ten prekliaty benzín zdražel.
S neskrývaným úžasom pozorujem na svojej osobe, že sa dostávam do stavu (snáď len nie do veku), kedy sa moja myseľ totálne harmonizuje s telesnou schránkou. Nie že by bola rovnako mľandravá, ale konečne pochopila, že moje športové cyklistické výkony dosahujú olympijské rozmery. Lebo vezte, že ako nás kedysi v kolektívnom duchu vyučovali, na olympiáde nie je dôležité zvíťaziť, ale zúčastniť sa! Predbehujú ma rodiny s malými deťmi a nekompromisne mi ukazujú svoje vzďaľujúce sa chrbty aj pokročilí dôchodcovia. Ale mne to nevadí, lebo ja idem za svojim cieľom. Inak len tak na okraj, dnešný článok bude mať nesmiernu informačnú hodnotu. V akciovej ponuke sa nachádza jemná koketéria s humorom, nesmelé náznaky filozofických úvah a kulinárska aktivita. Ani náznakom sa neobtrieme o nejakú vnútroštátnu opičinu vrátane volebných kortešačiek. Juj, aj by som skoro zabudol, bude aj trochu sexu.
Už viac ako dva týždne sa urputne snažím zbúchať tento článok a furt mi niečo do toho vbehne. Fakt neviem, ktorý idiot vymyslel také tie tenké kotníkové ponožky na letné obdobie. Jedna taká mrcha nám vbehla v práčke do bubna a odtiaľ samozrejme do hadice. Tak som bol kruto vydurený od výpočtovej techniky k bielemu spotrebiču. Operácia sa podarila, pacient neprežil. Vylovenú ponožku som kvôli ustáleniu hladiny adrelanínu praskol do smetného koša. Hneď mi je lepšie. Ale čo som chcel povedať? Aha...že každý má na niečo bunky. Aj ja mám jednu. Volá sa chuťová. Hocikedy, a to prosím pekne vôbec nezávisí, či je noc, alebo deň, vyšle impulz môjmu mozgu. No a ten jeden nenažratý primitív, stále ešte hovorím o mojom mozgu, tak on nedokáže racionálne uvažovať. Prakticky stále myslí iba na dve veci. Po impulze chuťovej bunky už iba na jednu. Podlým spôsobom vytvorí pocit hladu a pokiaľ sa tu ja budem trápiť pri sporáku, on si bude listovať, zašitý s kamarátom zadným mozgom, určite nie v knihe receptov. Ja ich veľmi dobre poznám! V hanbatom obrázkovom časopise sa budú prehŕňať! No, a ja musím vo fertuche šaškovať.
Pracanti sa rozhodli, že nebudem cez víkend len tak bezcieľne povaľovať šunkami. Bola vyslovená požiadavka, aby som pohol kostrou a uvaril nám guláš. Samozrejme taký, ako sa patrí. Nuž a ja, týmto polichotením zahnaný až kamsi do kuchynského kúta, som sa lapil na hodenú udičku, ako taký stokilový sumec na dážďovku. Poďme teda variť. Ale to Vám už teraz hovorím, ulievať a zašívať sa mi tu nebudete!
Tak tento dnešný, vlastne včerajší, recept vznikol tak, ako drvivá väčšina mojich kulinárskych pokusov. Náhodne a spontánne. No, náhodne nie, lebo hladný som nebol náhodou, ale naozaj a ešte k tomu aj poriadne. Čo dnes budeme kuchtiť? Latku máme nasadenú od posledného varenia primerane vysoko, samozrejme vzhľadom k našim schopnostiam. Kuracími prsiami ju istotne nepodlezieme a dochutíme ich spôsobom, ktorý trošku vymyká bežnej praxi. Neskutočne primitívna záležitosť, až tak, že získava punc geniálnosti. Poďme variť.
Niektoré jedlá sú poriadne rafinované. Teda ani nie tak svojou prípravou, ale tým ako sa správajú. Napríklad také pľúcka na smotane. Ale špenátový prívarok a nakoniec aj také lečo. Takže máme tu tri traumatizujúce pokrmy. Ale prečo? Lebo ich nachystali v školskej jedálni a ja sa dodnes preto strhávam zo sna. Neviem ako tam varia teraz, ale počas mojich školských čias to bolo niečo otrasné. Pritom, tie isté jedlá, ak sa pripravia doma, teda ak ich pripraví niekto, kto to vie, tak je to jedna báseň. Ako uvidíte, nie je to žiadna zvláštna veda. Lečo som do dnešného dňa ešte nerobil. Ani sám neviem prečo, veď je to pokrm s nenáročným procesom prípravy a netrvá to ani celú večnosť. Samozrejme otvorenie konzervy a prihriatie jej obsahu je rýchlejšie, ale smelo dokážem tvrdiť, že v tomto dnešnom prípade som potravinársky priemysel porazil. Repkový olej je už na panvici, tak ide sa kuchtiť.