Igor Múdry
Slivkovo tvarohový koláčik (ku káve)
Situácia sa má tak, že slivky milujú všetci a všade. Neodškriepiteľná pravda.
Stále musím ešte do roboty chodiť. Zoznam autorových rubrík: Československo moje rodné, Nemecko moje prechodné, Pokusy o veselosti, Domáce úlohy, Receptárium, Súkromné, Nezaradené

Situácia sa má tak, že slivky milujú všetci a všade. Neodškriepiteľná pravda.

Úprimne. Keby som bol doma na Slovensku, ani ma nenapadne vyrábať ho, keď by sa dal kúpiť. Lenže nie som a tak musím.

Áno, áno. Dnes si uvaríme knedľu. Konečne sa aj ona dočká spoločenského uznania a slávy.

Dnešný pokus o recept bude za všetky drobné. S autentickými spomienkami na svetlú minulosť. Venovaný študujúcej mládeži.

Vo fritéze si ju pripravíme. Veď ako aj inak. Treba ju využiť, keď ju už doma máme.

Nie je hlávka ako hlávka. Dnešný recept, lepšie povedané návod na výrobu je vhodný pre nízko metrážne obydlia.

Tak tento pokrm sa mi naozaj vydaril. Jednoduchý, rýchly a hlavne aj chutný je. Poďte sa ním inšpirovať.

Samozrejme, že to som celý ja, a hneď ako je to možné, musím sa pochváliť pred celým svetom.

Doba je teraz fakt taká čudesná. A ja som ešte k tomu všetkému aj hladný.

Týždeň francúzskej kuchyne uzavrieme ďalším plechovým receptom. Dnes sa bude gratínovať. Po našom zapekať.

Poďme si niečo dobré uvariť, a následne v druhom kroku, to samozrejme aj zjesť.

Každý recept v sebe ukrýva vnútornú krásu. Aj ten, čo na prvý pohľad ani ako recept nevyzerá. A tento sa svojou obtiažnosťou zaraďuje do jedného šíku k príprave čaju, alebo natretiu chleba maslom.

Dnes sa pri príprave nášho chutného pokrmu, relatívne hlboko ponoríme do problematiky. Lebo recept si od nás vyžaduje siahnuť až na dno.

Išiel som sem na blog ako na hotové...a receptu nikde. Normálne som ostal v pomykove, že to tu nie je. V blesku musím napraviť ten omyl preveliký.

Samoľúbo musím konštatovať, že s názvom som nesmierne spokojný. Je tak poetický. Inšpiráciou pre nadpis mi nebolo otvorenie terasiek medzi vlnami, ale jeden kinematografický klenot domáceho pôvodu.

Dnešný článok nevznikol iba tak, je to totiž výzva. Preto si dovolím ho venovať všetkým hladným ľuďom dobrej vôle. Čiže nám papalášom. Lebo radi papáme, potom sme sýti a hladnému neveríme.

Hovorte si čo chcete, ale najväčší sviniar pod Slnkom je pocit hladu. Prepadne človeka bez akéhokoľvek varovania. Zbaviť sa tej pliagy, dá to poriadne zabrať.

Niektoré recepty sú priam nekonečné. Také ja nemám veľmi v obľube. Prosím, ak si potrebujete vyžehliť nejakú napáchanú lotrovinu, tak to je iné. Niekoľkohodinové galeje pri rozpálenom sporáku môžu mať na rozpolteného jedinca určitý pozitívny výchovný efekt, keď nič viac, tak aspoň ako pekelnú predprípravu. Lenže my, nepoškvrnené to duše anjelského razenia si zaslúžime lepšiu budúcnosť, ako je skon od hladu pri varení večere. Nechcite vedieť, čo by z toho narobil bulvár, keby sa to dozvedel. To by boli titulky v tlači: „Šokujúce! Pán Igor naposledy vydýchol tesne pred predjedlom!", alebo „Pripravoval si pohostenie na vlastný kar?", či „Od hladu sa nedožil ani poslednej večere!" To bolo také biblické. Poďme radšej trochu variť, keď už je ten pôst.

Padlo tu interné rozhodnutie, že nasledujúci text skoncipujem spôsobom sebe vlastným. Ja teda polievočku môžem, priznávam aj bez mučenia. Ba priam musím. Prosím, uznávam, existujú medzi nami aj jedinci, ktorí sa vrhajú priamo na šnicle. To je ich vec. Dnes si uvaríme dobrú polievku. Zaženieme hlad a aj sa dozvieme niečo nové. Vlastne staré, lebo celé by to malo mať historický nádych.