Igor Múdry
Pizza
V živote som nebol v Taliansku. Nevadí, tento ich pokrm milujem. Ale si myslím, že oni ho nevynašli. To je fuk.
Stále musím ešte do roboty chodiť. Zoznam autorových rubrík: Československo moje rodné, Nemecko moje prechodné, Pokusy o veselosti, Domáce úlohy, Receptárium, Súkromné, Nezaradené

V živote som nebol v Taliansku. Nevadí, tento ich pokrm milujem. Ale si myslím, že oni ho nevynašli. To je fuk.

Představte si, představte si, co jsem měl dnes k obědu, knedlíky se zelím, se zelím kyselím...

Situácia sa má tak, že slivky milujú všetci a všade. Neodškriepiteľná pravda.

Úprimne. Keby som bol doma na Slovensku, ani ma nenapadne vyrábať ho, keď by sa dal kúpiť. Lenže nie som a tak musím.

Áno, áno. Dnes si uvaríme knedľu. Konečne sa aj ona dočká spoločenského uznania a slávy.

Dnešný pokus o recept bude za všetky drobné. S autentickými spomienkami na svetlú minulosť. Venovaný študujúcej mládeži.

Vo fritéze si ju pripravíme. Veď ako aj inak. Treba ju využiť, keď ju už doma máme.

Nie je hlávka ako hlávka. Dnešný recept, lepšie povedané návod na výrobu je vhodný pre nízko metrážne obydlia.

Tak tento pokrm sa mi naozaj vydaril. Jednoduchý, rýchly a hlavne aj chutný je. Poďte sa ním inšpirovať.

Samozrejme, že to som celý ja, a hneď ako je to možné, musím sa pochváliť pred celým svetom.

Doba je teraz fakt taká čudesná. A ja som ešte k tomu všetkému aj hladný.

Týždeň francúzskej kuchyne uzavrieme ďalším plechovým receptom. Dnes sa bude gratínovať. Po našom zapekať.

Poďme si niečo dobré uvariť, a následne v druhom kroku, to samozrejme aj zjesť.

Každý recept v sebe ukrýva vnútornú krásu. Aj ten, čo na prvý pohľad ani ako recept nevyzerá. A tento sa svojou obtiažnosťou zaraďuje do jedného šíku k príprave čaju, alebo natretiu chleba maslom.

Dnes sa pri príprave nášho chutného pokrmu, relatívne hlboko ponoríme do problematiky. Lebo recept si od nás vyžaduje siahnuť až na dno.

Išiel som sem na blog ako na hotové...a receptu nikde. Normálne som ostal v pomykove, že to tu nie je. V blesku musím napraviť ten omyl preveliký.

Samoľúbo musím konštatovať, že s názvom som nesmierne spokojný. Je tak poetický. Inšpiráciou pre nadpis mi nebolo otvorenie terasiek medzi vlnami, ale jeden kinematografický klenot domáceho pôvodu.

Dnešný článok nevznikol iba tak, je to totiž výzva. Preto si dovolím ho venovať všetkým hladným ľuďom dobrej vôle. Čiže nám papalášom. Lebo radi papáme, potom sme sýti a hladnému neveríme.

Hovorte si čo chcete, ale najväčší sviniar pod Slnkom je pocit hladu. Prepadne človeka bez akéhokoľvek varovania. Zbaviť sa tej pliagy, dá to poriadne zabrať.