Igor Múdry
Francúzaky po našom
Týždeň francúzskej kuchyne uzavrieme ďalším plechovým receptom. Dnes sa bude gratínovať. Po našom zapekať.
Stále musím ešte do roboty chodiť. Zoznam autorových rubrík: Československo moje rodné, Nemecko moje prechodné, Pokusy o veselosti, Domáce úlohy, Receptárium, Súkromné, Nezaradené
Týždeň francúzskej kuchyne uzavrieme ďalším plechovým receptom. Dnes sa bude gratínovať. Po našom zapekať.
Poďme si niečo dobré uvariť, a následne v druhom kroku, to samozrejme aj zjesť.
Babie leto je asi definitívne odpískané. Nezúfajte! Ak ste milovníci farebného jesenného lístia, ste tu správne.
Začnem svokrom. Zišli sme z Tlstej a vraví, že nikto ho viac na taký kopec nedostane. No a vydržalo mu to presne tri dni.
Minule som sa na Reváni zaprisahal. Celkom fajn by bolo stúpať aj na Tlstú. Treba konať, kým si to nerozmyslím.
Pekný slnečný deň sa rysuje. Výnimočne ho nestrávim na gauči. Dnes je šanca na príležitostnú turistiku.
Leto bolo celkom fajn. Nuž, dobre sa nám bilancuje, keď sme ho prežili. Teraz už sandále a kraťasy odpočívajú v komodách. Je čas omrknúť, čo som to vlastne nafotil.
Dnešný výlet je vlastne podvod. Ale aj tak sa niečo interesantné dozvieme, čo to uvidíme a aj chuťové poháriky oblbneme. Obavy z prípadnej tvrdej práce pri sporáku hoďte ta het za hlavu. Variť nebudeme, iba ak tak jesť.
Každý recept v sebe ukrýva vnútornú krásu. Aj ten, čo na prvý pohľad ani ako recept nevyzerá. A tento sa svojou obtiažnosťou zaraďuje do jedného šíku k príprave čaju, alebo natretiu chleba maslom.
Dnes sa pri príprave nášho chutného pokrmu, relatívne hlboko ponoríme do problematiky. Lebo recept si od nás vyžaduje siahnuť až na dno.
Išiel som sem na blog ako na hotové...a receptu nikde. Normálne som ostal v pomykove, že to tu nie je. V blesku musím napraviť ten omyl preveliký.
Aby ste nepovedali, že vás vláčim iba po imperialistickej cudzine, tak dnes hodíme očkom po niečom významnom v domácom regióne.
Minule a aj predminule sme si varili pokrmy. Potom ich jedli. Logicky musí nasledovať chudnutie. Nenáročná prechádzka náročným terénom.
Samoľúbo musím konštatovať, že s názvom som nesmierne spokojný. Je tak poetický. Inšpiráciou pre nadpis mi nebolo otvorenie terasiek medzi vlnami, ale jeden kinematografický klenot domáceho pôvodu.
Dnešný článok nevznikol iba tak, je to totiž výzva. Preto si dovolím ho venovať všetkým hladným ľuďom dobrej vôle. Čiže nám papalášom. Lebo radi papáme, potom sme sýti a hladnému neveríme.
Hovorte si čo chcete, ale najväčší sviniar pod Slnkom je pocit hladu. Prepadne človeka bez akéhokoľvek varovania. Zbaviť sa tej pliagy, dá to poriadne zabrať.
Mám takého kamaráta, konškoláka, čo má krycie meno Mistr. Okrem iného aj Emil a najnovšie Estét z Lopašova. On sa volá vlastne Jaroslav, ale odkedy ho efkári prekrstili, medzi nami chlapmi je a bude Mistr na furt.
V našich zemepisných šírkach, a dĺžky to iba potvrdzujú, panuje názor. Jednoducho povedané, že imigranti...to je iba taká čvarga špinavá. Nič sa nedá robiť priatelia, tento blud treba vyvrátiť.
Dnešný text je treba poňať, s istou rezervou, ako kombináciu hodín dejepisu, zemepisu, náboženstva a samozrejme aj telesnej výchovy a cudzieho povinného predmetu - nemčiny. Takže tak. A mrkneme sa aj do Štrasburgu.
Náhoda, osud a či bohovia rozhodli, že dnes nebudem podaromnici na peľasti vylihovať. Sadám preto do plechového tátoša a zadávam súradnice do rovnako zánovnej navigácie. Poďme!