Ak sa Vám zdá, že Beckov tu už raz bol, tak ako vždy, ani teraz sa nemýlite. Mám rád bystrého čitateľa. Tu je pre každý prípad pripomienka: Hrad Beckov. Vtedy sme to zobrali v Beckove fakt od podlahy a presnorili sme ho detailnejšie. Čím je známa táto obec? Bez nejakej diskusie je to hrad. Vlastne jeho torzo.
Je tu však ešte jeden objekt, ktorý stojí za návštevu. Bývalá kúria. V tomto historickom renesančnom objekte je umiestnená stála expozícia dejín Beckova. Ako som tam ja nechcel ísť. „Čo tam budem robiť? Som smädný a hladný, poďme radšej do krčmy." - žobronil som. Darmo. Nežnejšia časť výpravy si presadila svoje. Ale teraz som rád, že ma donútila k tomuto kroku. Beckovskú kúriu nájdete najľahšie tak, že zaparkujete pri krčme pod hradným bralom a spýtate sa nejakého domáceho subjektu, kde sa nachádza hľadaný dvojpodlažný objekt. Je to čo by ste kameňom dohodili.
Ale nie takýmto šutrákom. Kúria bola postavená v polovici 17. storočia. Postavila ho rodina Dubnických. Expozíciu som virtuálne rozdelil na tri oddiely.
Prvý oddiel je zameraný na miestnu dominantu - zrúcaninu hradu.
Druhý oddiel nám priblíži život našich predkov. Zbierka interiérového zariadenia, nábytku, pracovných predmetov a všakovakých čačiek mačiek z domácnosti. Dnes sa tomu nadáva že úžitkové umenie. Napríklad taký luster by sa mi zišiel do pracovne.
Sem si ukrývali svoje poklady miestne paničky. Alebo páni. Volá sa „Cechová skrinka".
Vaše detiská uvidia ako sa kedysi žilo v našich končinách. Tuším, že Vás budú chvíľu nenávidieť, keď ich odtrhnete od telky a pécečka, ale musíte byť silní. Chceme predsa ich dobro a aby neboli blbé. No nie?
Takto akosi vyzerá vlastníctvo výrobných prostriedkov v súkromných rukách. Kedysi som sa to učil na politickej ekonómií. Tieto spadajú pravdepodobne do obdobia ešte pred priemyselnou revolúciou.
Keď budem bohatý dôchodca, tak si zoženiem hromadu hliny. Nie na hrob. Budem vyrábať takéto keramické úchvatnosti. Bude mi hej!
Každá poriadna nevesta musí mať aj poriadne veno. Obrusy, periny, plachty, háby...do truhlice s nimi dobre uzamknúť za poriadnymi kovanými dverami .
Tento kúsok sa mi nesmierne páči. Je to kreslo židovského rabína, vykladané perleťou. Aj keď sa to niekomu nepáči, aj oni - Židia sú súčasťou našich dejín.
Prítomné sú samozrejme aj kresťanské artefakty, ako je napr. miestna „Johanka z Beckova", či súsošie nazvané „Stretnutie Mikulášov" .
Zemiansky erb označoval na dnešné podmienky príslušníkov strednej vrstvy, ktorej je dnes tiež ako šafranu.
Zánovný jukebox, pravdepodobne na ručný pohon.
Múzeum by malo byť otvorené od 1. mája do 15. októbra, denne od deviatej do sedemnástej, ale nie v pondelok a v nedeľu. Neviem či to ešte platí, tak si to radšej preverte, nech ma potom nepreklínate. Kontakt. Majú tu naozaj pekné lustre.
Na nádvorí kúrie môžeme vidieť dobové osobné aj nákladné nemotorové vozidlá.
Tretí oddiel som predurčil pre slávnych rodákov osady Beckov. Bolo ich viac, ale venovať sa budem iba jednému z nich. Kvízová otázka: Kto zbalil túto švárnu devu?
Anička Jurkovičová
No predsa národný buditeľ:
Jozef Miloslav Hurban
Na ďalšej fotke sú všetci pohromade, ako sa na slušnú rodinu patrí.
„Môj milý denníček, dnes bol veru náročný deň. Bratia Slovania dnes vyhrali nad bratmi Slovanmi. Hokej to bol dobrý. Rusko 3 4 : Česko 2." - možno by toto dnes zapísal J.M.H. (strašnú chybu som urobil, tak som ju, po obdržaní echa od dobrého človeka opravil)
Keď bolo treba, chytil kvéra do rúk a hybaj ho bojovať za našu, vašu a svoju vec. Veď to bol Ľudovítov kamarát.
Ukážky dejateľovho rukopisu:
Dôkaz, že sa naozaj narodil:
Našu úspešnú exkurziu do minulosti sme zakončili v miestnej vyčačkanej putike pod bralom, kde nás obsluha vrátila do tvrdej súčasnosti. Asi nemala svoj deň. Aspoň že ten drink vyzeral dobre.
