Samozrejme nebudeme iba tak funieť do kopca, my sa dnes dozvieme aj niekoľko informácií, ktoré sa nám možno niekedy budú aj hodiť. Ale najprv sa musíme premiestniť na okraj obce.
Tento dom dôverne poznám, kedysi som tam býval. Nie dlho a bolo to presne pred 10 rokmi. Raňajky boli v cene a cvakala to celé firma.
Taký cikcakový chodník si raz zaobstarám. Len aby to nebolo príliš neskoro, aby som ja vôbec vládal po ňom stúpať k vyšším métam. Keď sme plní životného elánu, akosi podvedome dúfame, že na staré kolená budeme ako tí dvaja rentieri zo švajčiarskej reklamy. Prašule nabiehajú z dôchodkového pripoistenia, hypotéka na barák...splatená, on kosí trávnik, ona sadí bio petržlen, rýchlo užiť tie modré tabletky, kým neprídu vnúčence na víkend, a potom ťuháj na dva mesiace loďou do Karibiku. Máš ho vidieť...jeden z tisíca...a na Slovensku iba 0,05 z tisíca.
Teda ale aké pekné tekvice. To by bol prívarok! Mám ho rád, lež nikdy som ho ešte nerobil. Máte šancu ma pozvať na obed.
Bobuľka
Takéto atrakcie počas trasy milujem. Ja ich totiž fotím. Jeden sa aspoň vydýcha. Najvyšší čas prispôsobiť tempo najpomalšiemu členovi našej výpravy, čiže mne.
No a už je naša karavána v hore. Neveríte? Uveríte! Lebo toto je presne tá hora, do ktorej sme smerovali. Vínová hora/kopec. Áno, po nemecky povedané Weinberg. Wein = víno a berg = kopec, hora. A sme doma!
Pohľad na Sasbachwalden z východnej strany. Odtiaľ z doliny sme to až sem vystúpali.
Samozrejme topinambur. Bez neho by sa to ani nerátalo. Kto sa chce dozvedieť viac, nech si prečíta: http://igormudry.blog.sme.sk/c/346063/Turistov-pitny-rezim.html
Hádam by bolo dobre, aby som navodil tú správnu atmosféru. Vezmem si na pomoc vtip. Starý, ale dobrý. Odhadujem že medzivojnový.
Starý krčmár, samozrejme žid, že, ako ináč, chudák leží na smrteľnej posteli. Cíti v kostiach, že zubatá je už za dverami, preto si dá k sebe zavolať svojho prvorodeného. Ten prevezme biznis. I takto mu rečie: „Synak môj, nože sa nakloň ku mne, pošepkám ti jedno obrovské tajomstvo!...Víno...víno sa dá vyrobiť aj z hrozna!“
Miestne vinohrady sú popretkávané cestami, ktoré slúžia nielen na presun poľnohospodárskej techniky, ale aj na vyšantenie turistov. Bez rozdielu veku.
Vyrobiť kvalitný vínny mok, tak to je vážení poriadna fuška. Miestoprísažne vyhlasujem, že niekedy sa na tento druh obživy detailnejšie zameriam svojim amatérskym pohľadom.
Trocha sa idem kochať okolitými scenériami. Hačnem si na lavičku, zapálim cigaretu a kochám sa.
No a ako sa tak kochám, niečo mi zavrnčí nad hlavou. Aha ho...vzduchoplavec. Aj on sa kochá.
Fakt sa mi páči, že tu majú tie šutre s tabuľkami. Človek sa niečo dozvie a zadarmo! Tak sa podelím o informácie.
Odroda Dunkelfelder – tmavé poľné. Tak sa volá, a preto aj víno z neho je tmavočervené. Farbivo obsahuje nielen šupka bobule, ale je aj v jeho šťave.
Rizling je kráľom bielych vín. Tu majú pre jeho rast vyčlenených 20% z celkovej plochy viníc. Hrozná sú malé, jedno k druhému sa tlačí celou silou, ako by sa niečoho báli a farbu majú zelenožltú.
Sasbachwaldenské modré neskoré burgundské je miestny pestovateľský vrchol. S 55% podielom na vysadenej ploche je to miestna hlavná odroda. Požiadavky na polohu a pôdu sú značne vysoké. Má rubínovo červenú farbu a ovocnú arómu.
Müller-Thurgau je odroda, ktorá uzrela svetlo sveta v roku 1882. Profesor pán Mlynár z Thurgau skrížil rizling so silvánom. Nie že ich zlial do jednej karafy, rastlinky popáril. To som teda naozaj netušil.
Cestička sa kľukatí, je príjemne, a práve mi tak nejako dochádza, že vôbec tu nie sú škorce. By ste neverili, aká je to ohromná pliaga. Môj otec ich svojho času plašil. Sú tak vychcaní, že na každý druh strašenia si nájdu vlastnú taktiku obrany, alebo ho po čase jednoducho začnú ignorovať.
Kanále Grande. Všetko tu funguje ako má. Voda si tu nebude žblnkotať, ako sa jej zachce, odnášať so sebou pôdu a spôsobovať erózie. Poriadok musí byť!
Také učesané kopce cestovateľ nevidí každý deň. Ako amatérsky pozorovateľ som zatiaľ nezistil kľúč, podľa ktorého tu sadia vinič. Zdá sa to chaotické, ale určite iba na prvý pohľad. To bude tak naschvál. Keď vypátram, dám vedieť.
Všetko na tomto svete je iba dočasné. Jablonka na fotke je tohto tvrdenia jasným dôkazom. Poslednýkrát zarodila a váhu svojich detí už uniesť nedokázala.
Ako vidno, domáci majú aj zmysel pre humor. Poštová schránka umiestnená totálne mimo komunikáciu.
Interpelácie na volených zástupcov posielajte na číslo 10. Napríklad do Londýna.
Aby sme to nemali všetko také jednotvárne, tak sa tu objavili aj záhony pre potechu oka. Október v plnej kráse.
Gaštanko
Krajina je to tu pekná. Pohľad do údolia rieky Rýn. Tam vzadu sa rozprestiera Francia. Vľavo na fotke môžete vidieť les. Gaštanový. Práve dozrievajú ježkovia. No...ježkovia pichajú menej.
Samozrejme, keby tu absentovala skala s tabuľkou, tak by sa nám to ani nerátalo a nedozvedeli by sme sa ani žiadnu pikošku zo života gaštanov.
V pozitívnom zmysle nesú za všetko zodpovednosť rímski legionári. Pri svojich bojových výpravách si do ruksakov často pribalili veci, ktoré by sme si my určite so sebou nevzali. Domestikovali tu nielen hrozno, ale aj gaštan. Drevo využívali na koly do vinohradov, plody jedli a zapíjali vínom. A nesmieme zabúdať ani na funkciu vetrolamu, ktorý tu úspešne eliminuje prípadný severák.
Takto vyzerá gaštan vo svojom pichľavom obale, voľne padnutý na zem, v čase dozrievania.
A náš Tibík nám úspešne demonštruje, ako vyzerá gaštan už bez pichľavého obalu, tiež padnutý na zem v čase dozrievania.
Traduje sa, hlavne v slovenských oblastiach, že Nemky nie sú také pekné, ako Slovenky. Ale občas sa pritrafí výnimka, ktorá potvrdzuje pravidlo. Mládenci máte smolu, táto je už zadaná.
Oblúkom sa vraciame naspäť do osady. Trocha nostalgie nikdy nezaškodí. Treba povedať jednu vec. Také pekné fára sa už asi nebudú nikdy vyrábať. Ale nádej umiera posledná.
Na záver, v prípade že by sa tu opätovne objavila hypotekárna kríza, vám ponúkam riešenie bytovej otázky. Zaobstarajte si hnuteľnú nehnuteľnosť.
Dostali sme sa do bodu, keď už nie je žiadna možnosť návratu. Nasleduje koniec.
Koniec.
