Účastníci dnešnej púte, dve mužné osoby mužského pohlavia, si dali spicha Na brode v Lazanoch. Tí, ktorí pravidelne, občas a snáď nie iba výnimočne, zablúdite na tento blog a prehŕňate sa v mojich slohoch, tak Vy viete, že to je krčma. Vy, čo ste tu 1x, tak to viete už tiež. Dorazil som prvý a čakanie som si spríjemnil pivečkom.
Na obrázku je zátišie z Tužinskej krčmy. Široko ďaleko najlepší mok. Bratia by povedali: „To pívo má ale říz!" a mali by neodškriepiteľnú pravdu. Tak som si dal po jednom do každého pedálu. Lebo doterigať sa sedla Javorinka (793m je na tabuľke) nie je žiaden špás.
Ale...výstup sme prežili a nič nám nebráni absolvovať zaslúženú prestávku.
Vylogal som viac ako polovicu zásob tekutín. Začiatok septembra, teplý slnečný deň a posledných 15 kilometrov bola rovina stále viac a viac naklonená.
Pokus o umenie. Rozhodol som sa, že Vás sem tam obšťastním pôvodným autorským počinom.
Domčeky v strede fotky - to sú Čičmany. Počas siesty sme sa dohodli, že naspäť pofrčíme touto istou cestou.
Vyrazili sme totiž dosť neskoro a bolo by vhodné doterigať sa domov za svetla. Tak a sme v Čičmanoch.
Vzhľadom na celkový stav mojej telesnej schránky, teraz už umáranej nielen smädom, ale aj neustále sa zväčšujúcim pocitom hladu, ktorý dávno už nie je iba pocitom, vynecháme akýkoľvek neuvážený pokus o exkurziu obce a zamierime priamo do krčmy.
Stojan na tátoše má štýl. Gélové sedlá vymieňame za drevenú lavicu. To je lahoda!
Po chvíli prišla švárna krojovaná devucha: „Čo si budete priať?" Taká obyčajná veta, ale teda ako ju povedala! Myslel som že sa zastavil vesmír. Mohol som si priať čokoľvek. Možno dokonca aj všetko. Zmohol som sa akurát na artikulované mékanie: „Liter nejakej minerálky. Na cestu naspäť. Takej v plastovej fľaši a nemusí byť ani bublinková." Pozrela mi smutne hlboko do očí a s tým naj naj odzbrojovacím úsmevom na svete tíško riekla: „Bohužiaľ nemáme." Totálne spacifikovaný som sa zmohol iba na - „2x pivo a bryndzové halušky."
Posilnení kalóriami sa vydávame na spiatočnú cestu. Ten v strede je Kľak...
...a nasleduje jeden pekný strom.
Prísahám, že ja som ten cigaretový ohorok poctivo zahasil v popolníku.
Nazdar nabudúce.
