Tak aj robíme. Schádzame zo Šiferkinej cesty (strihala ona stuhu strihala s vtedajším...). Vidíte, aj ona videla figu borovú, lebo tvrdla iba na diaľnici. Prekľučkujeme sa Novým Mesto nad Váhom a komótne sa presunieme do osady Čachtice. Tak a sme v cieli. Viac informácií nájdete tu: Obec Čachtice
K Čachticiam prináleží aj hrad. Ale o tejto známej zrúcanine si porozprávame niekedy na budúce. Názorná ukážka:
Dnes sa budeme venovať kaštieľu.
Ako som sa dočítal, ide tu o budovu neskororenesančnú. Stráži ju jeden čierny a mierumilovný havo.
Betuš bola údajne fúria na druhú. Možno ste videli o nej film. Tak to potom viete viacej ako ja, lebo ja som ho ešte nezhliadol.
S rôznymi elementmi pochybnej povesti mali určite nedobré skúsenosti aj v minulosti. Nechce sa mi veriť, žeby takéto mreže na okná vyrobili kvôli záletníkom, čo si robili zálusk na miestne paničky.
Ja keď vidím exponát užitého umenia - karafu s vínom, tak som neudržateľný.
Budova je jednoposchodová. Čo je na prízemí, tak to je tajné. Na poschodí je muzeálna výstava. Ani ste sa nenazdali a už som Vás tam vtiahol.
O neslávne známej hradnej pani (A.B) sa toho popísalo kadečo. Údajne bola orientovaná na nepoškvrnené mladé dievky. Ale aj manžela mala. Aha akého fešáka.
Asi slobodná mamička aj so svojou ratolesťou.
Už sme skoro v polovičke, tak nasleduje prestávkový pohľad rovno z okna.
Súčasťou expozície je aj dobový nábytok.
Kamarát od vedľa - Stibor zo Stiboríc
A ešte raz „spanilá" deva Alžbeta.
Zbierku dopĺňajú rôzne sakrálne predmety,
ale aj veci svetské, dennodennej potreby:
Keď rinčia zbrane, múzy mlčia.
Hlavné je, aby sa každá poriadna dievka dostala pod čepiec.
Kedysi každodenná práca, dnes ukážka fortieľu našich predkov.
Prvopočiatky priemyselnej výroby v Uhorsku. Kolovrátok do každej rodiny.
Keramika nás sprevádza od nepamäti. Každý región, a to nielen u nás, má svoje typické krčahy, taniere.
No ale to je parádne fešákovské zrkadlisko. „Zrkadielko, zrkadielko, povedz že mi, kto..."
Slovenskí blogeri, združení v literárnom spolku Tatrín, sa raz dohodli, že takto to už ďalej bez spisovného jazyka nepôjde a preto sa tu v roku 1847 stretli.
Prihlásili sa k novému spisovnému jazyku. Tu sú hlavní vinníci.
Tak to bola malá exkurzia po priestoroch múzea v Čachticiach. Na samostatnú návštevu tejto obce je to trochu málo, preto prípadným záujemcom odporúčam skombinovať to s prehliadkou Čachtického hradu. Ale o ňom bude samostatný článok, lebo si to zaslúži.
