Ja osobne neznášam literatúru bez obrázkov. O odbornej ani nehovorím. Uvediem príklad z vlastnej praxe. Svojho času, ako študentovi strojáriny, sa mi občas prihodila taká trapná vec, že sa bolo treba niečo naučiť. Na skúšku. Tak máme tu jedno technické skriptum s počtom strán 380. Do pripravenej mozgovej kôry, dôkladne vyčistenej vhodným, cenovo dostupným alkoholickým destilátom, to musíme dostať v priebehu dvoch dní. Dva dni, to si každý adept na inžiniera dokáže rozmeniť bez nejakých serepetičiek na drobné. V praxi to znamená 48 hodín. Desať hodín odrátame na spánok, stravu a ostatné biologické potreby. Ostáva nám 38 hodín na 380 strán, čo znamená, že za jednu hodinu treba zmastiť 10 strán. Alebo keď chcete, tak 5 listov. Po otvorení odbornej literatúry s potešením zistíme, že 30 strán tvoria obrázky. Ešte sme nezačali s drvením sa a už máme k dobru tri hodiny. Ako je ich využiť? Dozviete sa na záver.
Naša poznávacia, turistická a cyklistická výprava začala v neďalekej perle Hornej Nitry, čo nemôže byť nikde inde ako v Prievidzi. Pôvodný zámer môjho svokra, presun do Gaderskej doliny na bicykloch som jednoducho nemohol akceptovať. Presúšanie sa velocipédom po hlavnej ceste je životu nebezpečné. Spomeňte si na príbeh môjho obľúbeného a momentálne samizdatového blogera. Okrem toho je na našej trase nepríjemný stúpak s krycím menom „Vyšehradské sedlo". Preto opäť raz musel zvíťaziť zdravý rozum, rozvaha, organizačný talent a lenivosť. Tátoše sme nahodili na strechu auta a dávaj ho do Blatnice.
Túto zbraň používali naši. Proti nim. Oni vlastne boli tiež naši, ale to bolo ešte skôr ako prestali byť naši. Kto chce vedieť viac, nech si prečíta nejaké skriptá o SNP. Fotka bola robená presne 29. augusta 2008 o 14:02. Žiaden partizán, gardista a ani esesák v dohľade. Všetci asi oslavovali v Bystrici.
Nie každá dolina na svete sa môže popýšiť vlastným hradom. Gaderska áno. Ale o ňom niekedy v budúcom článku. Kto je nedočkavý, nech skočí na výzvedy k Jankovi. My sme tam neodbočili, lebo domáci práve luxovali. Také čisté okná vidieť iba na našich hradoch. Keď námezdná sila pracuje, platí základné manažérske pravidlo: "Nezavadzať, nerušiť, jednoducho nechať robiť!"
Gaderska dolina je echtovná slovenská dolina nemeckého Schwarzwaldského (Čiernolesného) typu. Úzka čo do šírky a dlhá čo do dĺžky. Stromy tu majú zložitý život.
Smrekový porast sa chová ako mach. Prichytí sa na vhodný šutrisko, zavrie oči a rastie. Je totiž všeobecne známe, že smreky, ako také, trpia, až do dosiahnutia veku svojej pohlavnej dospelosti, neskutočnými závratmi. Ani kinedril nezaberá. Puberta je hrozné obdobie aj pre flóru.
Ide furman dolinou
a zbojníci bučinou (smrečinou)...
Žblnkotania nie je nikdy dosť. Príjemný nenáročný mierne stúpajúci asfaltový terén, lemovaný vodným tokom, je vhodný pre rodiny s deťmi a ešte aj pre mňa.
Niekedy sa človek dostane do situácie, keď je príroda silnejšia ako pán tvorstva. Ako hovorili Radošínci: „Skór než mosím it, mosím ešte it! Sú tam ešte lopúchové listy?" V Gaderskej doline žiaden problém.
Taký lopúch je dobrá a spoľahlivá vec na prehánky akéhokoľvek druhu. Črevné, aj dažďové. Bacha, dá sa ľahko zameniť so žihľavou, hlavne keď už je naponáhlo.
Ale to sme už vlastne v Dedošovej. Alebo v Selenci? No v jednom momente sa nám eveňju rozvetvuje. To by ste neverili, ale dá sa pokračovať doprava a aj doľava. Čert ho vie kde to vlastne sme. Prameň je suchý, ideme preto neochvejne ďalej.
Teraz bude konečne nasledovať pikantéria, kvôli ktorej je tu drvivá väčšina čitateľskej obce. Bicyklovanie, samozrejme primerané svojmu veku, je ten najkrajší šport na svete. Teda ešte aj potápanie môže byť fajn.
((Queen))
Takto to vyzerá, keď prírodný výtvor bojuje proti prírodným zákonom. Strom rebelant. Chlapče, drž sa!
Strom - brat na večné časy. Ako keby si iba na chvíľu potreboval oddýchnuť, posedí si pred cestou podumá nemnožko, obráti do seba stachan vodky, zaje chlebom a poputuje ďalej. Po dvadsiatich rokoch.
Súboj v priamom prenose. Neviem či sa dožijem konca tohto merania síl. Ak áno, určite Vám oznámim výsledok.
Nová odroda vakovitých klokanových smrekovcov rozmaznaných. Táto smreková mamina nenecháva nič na náhodu.
Tam hore je také ozrutánske skalisko. Sme celkom radi, že sa tam nemusíme trepať.
Cha - cha! Na zákaz sexovania pod holým nebom zabudli.
Jasný dôkaz toho, že nelejem do vetra, ale som priamym účastníkom expedície.
Teraz nastal ten správny čas na riešenie nášho rébusu. Jáj, už ste aj zabudli že akého? No ten s tými 3 hodinami. Tak napríklad za tri hodiny sa dá v pohode stihnúť takýto výletík. Ale čo urobí študent strojníctva Igor s trikrát jednou hodinou? Nič. Jednoducho sa do procesu natĺkania vedomostí do gebule pustí o tri hodiny neskôr. Má predsa náskok!
Zazvonil zvonec a rozprávky je koniec. Naspäť je to príjemná cesta. Ide to samé dole kopcom bez tlačenia do pedálov a my skončíme náš poznávací zájazd presne tam, kde sme ho aj začali. V krčme. Svokor má pivko a ja kofolu. To je daň za moju šoférsku pohodlnosť.
