Zase sa nachádzame v tom „našom" nemeckom technickom múzeu v meste Sinsheim. Zvolíme trochu iný postup. Na úvod si pustite skladbičku, aby sa Vám príjemnejšie listovalo a v zadnej časti sa budeme trochu detailnejšie venovať dopravným tryskáčom. Najprv sovietskemu a potom imperialistickému.
Prosíme cestujúcich, aby si sadli na svoje miesta, zahasili cigarety a pripútali sa. Odlietame.
Poprosím réžiu o hudobnú ukážku č. 1.
((mig))
Lietajúci EMIL pôsobí jemným, až zraniteľným dojmom. Srandovné by bolo, keby sa volal EBIL.
Spomínam si na film „Báječní muži na lietajúcich strojoch." Lietali na podobných skvostoch. Mali fičúrske, dohora vykrútené bajúziská a všetko to boli nebojácni chlapi.
Predstavujem si, že v ňom sedím a hlboko podo mnou ubieha krajina niekam dozadu.
Tento fešáčisko je mi nejaký povedomý. Ahá, veď na takomto Čmeláku pristál Štefan v strediskovej obci. Rovnako osudným sa stal aj Jóžinovi z bážin.
No a tento bez problémov nakrája každý oblak na tenké plátky hmly.
Je celkom fajn, keď Ťa na staré kolená nedajú do starého železa, ale môžeš nadsluhovať ako šmýkala pre deti.
Meresjev na Messerschmitte asi nelietal. Oprava, nelietal ani na Focke-Wulf FW-190, ako ma usmernili v diskusií čitatelia. Lebo na obrázku je Focke-Wulf FW-190.
Trojmotorový Junkers - jeden z prvých dopravných vzdušných korábov.
Helikopotvory sa chovajú rovnako ako vážky. Normálne si v lufte zostanú stáť na jednom mieste.
Lietajúca ordinácia.
Kanadskí vzdušní hasiči. Pristáli na hladine Ontária, načerpali vodu a lesný požiar mal po vtákoch.
Pán pilot, večer zahasíme smäd.
Znovu poprosím réžiu o hudobnú ukážku č. 2.
((pink))
Štíhle tučko
Lietadlo TU - 144, vytvorené v Tupolevovej konštruktérskej kancelárií, je asi ten najkrajší výrobok, čo sa podaril stvoriť vo východnom bloku. Podľa mňa. A to im do toho kecali ešte aj komunisti.
Netvrdím že aj najlepší, už vôbec nie, že úsporný a či nebodaj ekologický. Ale nadzvukový!
No ale zoberme si, že vývoj začal pred 50 rokmi. Kde sme vtedy niektorí boli? To je tak dávno, že sme ešte ani neboli.
Na ľavo je východ a na pravo záchod. (Toto nie je žiadne politické prehlásenie.)
Takto to vyzerá v pilotnej kabíne. Lietadiel bolo vyrobených iba (až?)16 kúskov. Musel to byť impozantný pocit, fičať si krajinou rýchlosťou 2 300 km/hod.
140 pasažierov sa bez problémov odviezlo v tomto plechovom tátošovi. Samozrejme teoreticky. Pri cene 68 rubľov za letenku by bežná sovietska traktoristka musela rozorať poriadny lán celiny, aby mala na tento špás. Možno aj dva.
Angličan s francúzskym šarmom
Treba poznamenať, že nadzvukový Concorde spravil oveľa lepšiu kariéru, ako TU - 144. Lietal pravidelne, najčastejšie medzi Európou a USA plných 28 rokov. Sovietsky aeroplán iba 7 mesiacov.
Špicatý zobák vpredu, ostatne aj pri TU-144 je tomu tak, sa pri pristávaní sklápal dolu, aby pilot videl kam to má položiť.
Takto to vyzerá v kabíne pre veľa cestujúcich a v kabíne pre jedného cestujúceho.
Tiež tu majú kopec čudlíkov, budíkov, všakovakých hýbatiek a žiadny poriadny volant.
Pohľad na usmerňovač výstupných plynov z motorov, lebo to sú dva motory. Na druhej strane tiež, spolu teda štyri.
Prosíme cestujúcich, aby si sadli na svoje miesta, zahasili cigarety a pripútali sa. Pristávame.
