
Tu sa to síce všetko nezačalo, ale až teraz som vytiahol fotoaparát z puzdra.

Najprv sa mrkneme sem. Kedysi to bol Most SNP a krčma v oblakoch sa volala Bystrica. Pamätá si to ešte niekto?

Teraz je to Nový most s občerstvovacou stanicou UFO watch.taste.groove. Ako neskonale milujem všetky tie anglické vlastné podstatné mená. Toto však bude pravdepodobne americké, lebo anglické (Angličania, mi istotne prepáčia) je pre naše pomery málo svetové.

V škole sme sa onehdy na občianskej náuke učili, že na západe bývajú bezdomovci pod mostom. Pravdu mali:

Z takého parádneho mosta sa dajú pohodlne robiť šikovné fotky.

Ako nám demonštruje naša figurantka, most končí až kdesi skoro tesne pred horizontom a je krivý. To ale nie je spôsobené fušerskou robotou, to tak má byť!

Dole to už máme zmapované, tak hor sa do oblakov!

Most začali stavať v roku 1967 a o päť rokov neskôr slávnostne strihali pásku. Určite červenú. Ideme sa kochať pohľadmi na všetky strany.




Mysleli tu aj na nás - smradiacu menšinu. Neodolal som, keď už sem ten popolník naprojektovali, tak som vykadil jednu fajku mieru. Ale v takých veterných podmienkach sa ťažko pripaľuje a aj fajčí.

Takto nejako vyzerajú v praxi hore spomenuté veterné podmienky:

Interiér pohostinstva vo výške 85 metrov nad zemou:


Opúšťame most a presúvame sa po nábreží kam inam, ako k druhému mostu. Parkujeme totiž na rakúskej strane Bratislavy a tak sa potrebujeme obchvatom dopracovať k autu.

Príroda je všemocná. Dokáže si poradiť so všetkým. Určite aj s nami.

Milé a veselé, len keby nebol na dverách visiaci zámok.
Najkrajšie fotky sú tie, ktoré robí niekto iný.

Akciové balenie: dva v jednom

Tu je už perspektíva v akom takom poriadku. Starý most nám poslúži na prechod suchou nohou cez vodný tok.

V duchu si hovoríme: „Môstik nepadaj ešte, vydrž päť minút!"

Inak, ak jedného dňa nepadne sám, tak ho pravdepodobne zbúrajú. Bude to škoda, lebo sa z neho dajú robiť tiež šikovné zábery.


Medzi Dunajom a cestou diaľničného typu sa nachádza oáza zelene.

Kukám ako puk. Normálne fungujúca fontána. Tak toto sa nevidí v bársakom slovenskom meste.




Nežná polovina našej výpravy bola prostredníctvom internetovej komunikácie varovaná dobrými dušami, aby sa nepohybovala v tomto parku, ktorý volajú sad, nakoľko je tu zaznamenaný zvýšený výskyt maniakov. Ja som tam teda nikoho okrem mňa nevidel. Tento to nebude tiež, on si iba užíva obednú siestu. Cigaretka na dva ťahy...

Európska dopravná dvojprúdová tepna.









A buďte radi, že je tých fotiek tak málo, lebo ma donútila ísť aj do Auparku. Lenže to som sa odul, bol som spuchlina na druhú a tak sa tam ani nefotilo.
Neviem ako Vám, ale nám značne vytrávilo. Ide sa papkať. Kde je toľko ten obsluhujúci personál!!!
