Mamut nebol vôbec rafinovaný tvor. Ani zákerný. To bola hlavná príčina jeho evolučného nešťastia. On iba jednoducho naletel. My to teraz vieme, lebo práve my sme tí generáli po bitke, čo všetko vedia. Ako vždy, tak aj teraz je neskoro. Určite ste zaznamenali, že píšem o ňom v minulom čase. Holá pravda: mamuty sa jednoducho minuli.
Fešáčisko na prvý pohľad. Celkom ako ten náš bývalý vodca proletariátu - V. I. Lenin. Ten má, údajne, briadku rovnakej farby ako ten náš mamutko. Jeden tróni v múzeu, druhý v mauzóleu. Prvý dočasne, druhý na večné časy a obaja sú vypchatí. Ak ste si mysleli, že mamut na fotke je živý, tak ej veru nie je. Holá pravda: je to atrapa.
Atrapa, ale aká! Kokosová. Koho by to napadlo. Dostanete za úlohu zostrojiť mamuta. To nie je len tak. Zožeňte v dnešnej doba niekde pravú mamutovinu. Veď také niečo nemali ani za socializmu v obchodoch pod pultom. Preto museli použiť kokosové vlákna. Pustili to do éteru z rozhlasu a my sme to doma zachytili. Keď sme už pri poraste, resp. jeho farbe, tak si neodpustím sexistickú poznámku. Ryšavé sú spoločne s blonďavými a tmavovlasými tie najkrajšie baby na svete. Teraz by som mohol odprisahať, že ten nadrozmerný chlípnik na mňa žmurkol. Holá polopravda: bol asi homosexuál pochádzajúci z nenormálnej rodiny. Sa mu machruje s takým chobotom.
Nezrelé mamutie kojence vyzerajú strašne smiešne. Asi ako ten plyšový pokus. Bociany to mali v praveku ťažké. Roznášanie mimimamutiatok mamutím maminám si vyžadovalo mamutiu námahu.
Holá skutočnosť: mamut bol domáce zviera. Bol to taký neohrabaný dobráčisko. Skoro až ťulpas, čo nechal na sebe aj orať. Nebol to žiaden rozzúrený zabijak brániaci svoje teritórium. Podobne, ako lovec mamutov, aj on naletel na tie ženské rečičky. Skončil presne tam, kde ho chceli mať - pod papučou. Potom im pekne zobal z ručičky.
V priemernej jaskynnej domácnosti mal mamut všestranné využitie. Dal sa použiť ako vysávač (Flinnstonovci), alebo suploval funkciu strážneho psa. Tie vtedy ešte neboli vynájdené, tak musel odháňať šablozubé levy, tigre, jehovistov, dílerov kozmetiky a inú podobnú háveď. Mamuty sa bežne používali aj ako bezpečnostné dvere a klimatizačná jednotka zároveň. Keď začalo prituhovať, napchali ich jednoducho do vstupného otvoru jaskynného útvaru. Hneď bolo príjemne. Teda, vlastne podľa toho, ktorým koncom sa im podarilo ho tam narvať. Keď tým chvostovým, tak bol síce smrádoček, ale teplúčko. Keď už tu takto smraďošíme, treba mi podotknúť nasledovné. Vystavené mamuty nesmrdeli. Asi mali kúpací deň. To sa však nedá povedať o sprístupnenej výstave slovenských krojov. Zatuchlina na druhú. Ale tam bolo zakázané fotiť. Asi aby som im nefotil ten muzeálny smrad.
Dejepisci, biológovia, meteorológovia a pedagogický pracovníci nás klamú rovnako ako politici, či poisťovací agenti. Holá pravda: mamuty nevymreli, zožrali sme ich! Že vraj zmena klimatického podnebia, cha-cha-cha (pohŕdavo). Keď Mamut domáci dosiahol porážkovú hmotnosť, hadie plemeno dalo do rúk bezbrannému dobrému človeku (ktorého dnes zámerne skreslene nazývajú lovec mamutov) tupý predmet. Ten ho picol odzadu po kotrbe, rozporcioval na steaky a uskladnil. Chladničku nepotrebovali. Bola predsa doba ľadová. Mamut, odpusť! Inak to isté urobili ľudia aj s dinosaurami. Po celkovom ohlodaní sa s tým ešte aj vystatovali.
Na záver myšlienka o veci a od veci. Keď už sme v tom Martine. Sídli tu Matica Slovenská. Bratia národovci, je čas, prinavrátiť jej patričnú vážnosť a majestátnosť. Premenujme ju preto na Mamuticu Slovenskú.
